Kvôli Afrike je klimatický summit zastavený

KODAŇ 14. decembra (WEBNOVINY) - Rokovania na klimatickom summite v dánskej metropole Kodaň sa v pondelok dostali na mŕtvy bod a dočasne ich prerušili. Stalo sa tak pre odpor zo strany niektorých afrických krajín a členov takzvanej Skupiny 77 zastupujúcej rozvojové krajiny. Štáty čierneho kontinentu sú ochotné v rokovaniach pokračovať len pod podmienkou, že ostatné krajiny budú garantovať prijatie novej verzie Kjótskeho protokolu.


Dokument hovorí o redukcii skleníkových plynov, podpísali ho v roku 1997 v Japonsku a do platnosti vstúpil 16. februára 2005. Najväčšie bremeno pritom uvaľuje na bohatšie krajiny. Spojené štáty, po Číne druhý najväčší producent oxidu uhličitého (CO2), ho však odmietajú ratifikovať okrem iného aj preto, že ho považujú za neférový.

Alžírsko, ktoré reprezentuje africké krajiny, na pondelkovom tlačovom brífingu vyhlásilo, že 53 krajín najchudobnejšieho kontinentu planéty požaduje zvolanie špeciálneho plenárneho zasadnutia, ktoré sa bude týkať Kjóta. "V opačnom prípade stratíme všetko," vyhlásil hlavný alžírsky vyjednávač Kemal Džemuíja. Ako pre agentúru AFP povedal zástupca Nigérie Victor Ayodeji Fodeke, Čína a India už Afrike prisľúbili, že sa pripoja k jej stanovisku a rokovanie o Kjótskom protokole nebudú ignorovať. "Stoja za nami a súhlasia s tým, že Kjóto nemožno ignorovať," vyhlásil Fodeke. "Väčšina prítomných krajín chce rozšírenie Kjóta," dodal šéf klimatického panelu OSN Yvo de Boer.

Podľa viacerých vedcov je to práve čierny kontinent, ktorý by v prípade najhoršieho scenára mal na klimatické zmeny doplatiť najviac. Už teraz čelí čoraz častejšie sa opakujúcim vlnám horúčav a súch a zmenám dažďových cyklov. Afrika však podľa niektorých klimatológov nielenže čelí najhorším dopadom globálneho otepľovania, ale disponuje aj najskromnejšími zdrojmi na boj proti nim.

V dánskej metropole Kodaň sa minulý pondelok začal summit OSN o klimatických zmenách. Jeho hlavným cieľom je dosiahnutie dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov. Tá má nahradiť Kjótsky protokol podpísaný v roku 1997, ktorého platnosť vyprší o tri roky. Zrodiť sa by sa mala taktiež dohoda o finančnej podpore pre krajiny, ktoré najviac trpia prejavmi zmien podnebia - od povodní až po suchá. Vrcholné stretnutie zástupcov zo 192 krajín sveta vrátane viac ako 100 premiérov a hláv štátov bude trvať do piatku 18. decembra.

SITA