Kvantitatívne uvoľňovanie zatiaľ neprinieslo zrýchlenie ekonomiky

Frankfurt nad Mohanom 17. augusta (TASR) - Program Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá sa rozhodla masívnym nákupom dlhopisov eurozóny podporiť jej hospodársky rast, dostatočne nezvýšil dôveru v ekonomiku regiónu. Vyplýva to z prieskumu medzi poprednými odborníkmi, ktorý si objednala agentúra Bloomberg.


Podľa ankety len 28 % z opýtaných expertov očakáva, že sa ekonomické vyhliadky eurozóny v krátkom časovom horizonte zlepšia. To je najmenej od spustenia tzv. kvantitatívneho uvoľňovania (QE) v marci tohto roka. ECB plánuje investovať mesačne 60 miliárd eur do nákupu dlhopisov eurozóny a program má zatiaľ trvať do septembra 2016.

Banke sa podarilo stlačiť náklady na obsluhu dlhu členských štátov eurozóny na rekordne nízku úroveň, ale ani prílev nových peňazí do regiónu a oživenie exportu po oslabení eura nepomohli ekonomike nabrať rýchlejšie tempo. Naopak, jej rast sa v uplynulom kvartáli nečakane spomalil. Strážcovia meny už dali najavo svoje sklamanie a sľúbili, že ak to bude potrebné, prijmú ďalšie opatrenia na pomoc ekonomike.

Na porovnanie, v júli v prieskume na objednávku Bloomberg predpovedalo eurozóne zlepšenie hospodárskej situácie 50 % respondentov a v marci až 83 %. V najnovšom augustovom prieskume však viac ako dve tretiny opýtaných uviedli, že vyhliadky eurozóny sa nezlepšujú a zostávajú bez zmeny. To naznačuje, že tempo jej hospodárskeho rastu zostane mierne a bude mať tak len málo priestoru na manévrovanie a absorpciu externých šokov, napríklad ďalšieho spomalenia čínskej ekonomiky či prípadného zhoršenia gréckej krízy.

Eurostat minulý týždeň oznámil, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v 2. štvrťroku vzrástol medzikvartálne o 0,3 % po 0,4-% zvýšení v predchádzajúcich dvoch kvartáloch. Dôvodom bola spomalenie všetkých troch najväčších ekonomík bloku: Nemecka, Francúzska a Talianska, pričom rast francúzskej ekonomiky sa úplne zastavil.

Inflácia v eurozóne je však stále veľmi nízka, v júli zostala na júnovej úrovni 0,2 %. To je hlboko pod 2-% inflačným cieľom ECB.

A aj keď dohoda o treťom úvere Grécku zmiernila obavy z rozpadu eurozóny, expertov pre zmenu znepokojujú slabý globálny dopyt a otrasy na finančných trhoch vyvolané pádom čínskych akcií. Vláda v Pekingu minulý týždeň vyvolala ďalšie otrasy, keď nečakane devalvovala čínsku menu.

Podľa ekonómov tak eurozóne hrozí v tomto roku znova záporná inflácia, pravdepodobnosť, že k tomu dôjde, odhadujú na jedna ku trom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR