Kúsok jihlavského festivalu opäť aj v Bratislave

 

Prvý večer je venovaný dvom dánskym dokumentom. Vesterbro od Michaela Noera je intímnym, mrazivým, nekompromisným a nanajvýš ľudským portrétom dvoch mladých a neustále hľadajúcich ľudí. Režisér požičal kameru dvadsaťročnému páru, ktorý žije v jeho susedstve v Kodani a požiadal ich, aby zaznamenávali jednotlivé okamihy svojho súžitia. Kamera sa tak stala spoločníkom ich intimity, hádok, zmierovania, sexu, tanca, či drog. Pôvodná formálna hračka sa tak postupne mení v nadčasovú výpoveď o nás, o svete, o civilizácii.

Druhým filmom utorkového večera je dokumentárna esej Všetko je relatívne od Mikaly Krogh. Režisérka hravo kombinuje inštalácie, inscenácie, amatérsky denníkový záznam, archívy a pozorovanie a cez typické i podivné príbehy otvára encyklopédiu základných hodnôt a emócií. Na rôznych miestach sveta sa pokúša nájsť odpoveď na to, do akej miery sú ľudské hodnoty podmienené miestnymi ekonomickými  a kultúrnymi podmienkami a aké sú rozdiely vo vnímaní týchto hodnôt.

Piatkový večer otvorí arménsko-český film Jany Ševčíkovej Gyumri, zachytávajúci následky ničivého zemetrasenia v Arménsku v roku 1988, kde zahynulo okolo 25 tisíc obyvateľov a viac než tretina z toho boli deti. Dvadsať rokov spája postihnuté rodiny zmierenie sa so stratou svojich detí a narodenie detí nových. Väčšina z týchto detí nosí meno svojho mŕtveho brata a sestry, ktoré sami vo svojom živote nevideli. Pre niektorých rodičov sa stali zástupcami detí predošlých. Časté porovnávanie vyvoláva u niektorých detí prinajmenšom pocit nevôle. Napriek tomu neprestávajú veriť, že duša brata alebo sestry žije s nimi, vedľa či priamo v nich. Dokumentárny film Gyumri bol natáčaný v priebehu troch rokov.

Prehliadku filmov uzavrie snímok Ivetka a hora od českého dokumentaristu Víta Janečka, ktorý dokumentuje osobný príbeh životnej a vnútornej skúsenosti jednej z dvoch vizionárok, ktorým sa v rokoch 1990 až 1995 sa pri dedine Litmanová na východnom Slovensku zjavovala každý mesiac Panna Mária.