Kúpeľný návrh vypisuje lekár, pacient musí splniť zákonné podmienky

Bratislava 1. augusta (TASR) – Pacient, ktorý chce absolvovať liečbu v kúpeľoch, musí do zdravotnej poisťovne doručiť kúpeľný návrh od lekára špecialistu alebo všeobecného lekára, ktorý ho vypisuje na základe nálezu špecialistu. Pre TASR to uviedli zástupcovia zdravotných poisťovní.


„Kúpele nie sú dovolenka. Ak do nich idete ako pacient, musíte splniť zákonné podmienky a dodržiavať pravidlá liečby,“ informuje o tom PR špecialista zdravotnej poisťovne (ZP) Dôvera Matej Štepianský. Indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť, dostupný na webových stránkach zdravotných poisťovní, stanovuje, pri ktorých diagnózach má pacient v kúpeľoch z verejného zdravotného poistenia čiastočne hradené aj služby ako ubytovanie a stravu a kedy si ich musí platiť v plnej výške.

Tento zoznam je súčasťou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nárok na preplatenie kúpeľného pobytu v indikačnej skupine A podľa neho majú najmä detskí pacienti. Ďalej sú to dospelí trpiaci na onkologické ochorenia do 24 mesiacov od ukončenia komplexnej liečby, bronchiálnu astmu, niektoré nervové, nervovosvalové degeneratívne a kožné ochorenia, tiež na stavy po operáciách. Pacienti s menej závažnými diagnózami v indikačnej skupine B majú v kúpeľoch nárok len na preplatenie liečebných procedúr. Ide väčšinou o pacientov s chronickými ochoreniami, chorobami z povolania, cukrovkou a chorobami súvisiacimi s vysokým krvným tlakom.

Zákon podľa Zuzany Štukovskej z referátu komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) poisťovniam nestanovuje, ako dlho od doručenia návrhu majú návrh posudzovať. „Spravidla je to do 30 dní,“ hovorí Štukovská. ZP Dôvera podľa Štepianskeho vyjadrenie k žiadosti poskytuje do piatich až desiatich dní. „Návrhy sa snažíme schvaľovať v čo najkratšom čase, lehota schvaľovacieho procesu sa však môže predĺžiť z dôvodu nesprávneho vystavenia, respektíve chýbajúcich dokladov,“ pripomenul hovorca Union ZP Matej Neumann.

Najčastejším dôvodom na neschválenie kúpeľného návrhu je podľa neho doručenie návrhu po termíne platnosti, navrhnutie kúpeľnej liečby ošetrujúcim lekárom na ochorenie, na ktoré sa pacient nelieči, či kontraindikácia, ako napríklad závislosť od alkoholu a návykových látok, inkontinencia či epilepsia. Štukovská doplnila, že dôvodom neschválenia môže byť aj fakt, že pacient predtým neabsolvoval ambulantnú alebo ústavnú liečbu, či to, že nespĺňa indikačné kritériá.

„Napríklad je po jednoduchej operácii alebo nekomplikovanom úraze a nemá nárok na úhradu kúpeľnej liečby alebo žiada o kúpeľnú liečbu častejšie, ako to stanovuje indikačný zoznam,“ priblížila hovorkyňa VšZP. Indikačný zoznam tiež určuje, ako často má pacient od poisťovne nárok na preplatenie kúpeľnej liečby. Pri niektorých ochoreniach je možné ísť do kúpeľov raz za rok, pri iných raz za dva roky.

V oblasti kúpeľnej starostlivosti rôzne zdravotné poisťovne poskytujú svojim poistencom tiež zľavy na pobyty, ktoré si poistenci hradia sami, liečebno-preventívne programy vo vybraných kúpeľných zariadeniach či zľavy na pobyty pre viacnásobných darcov krvi.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR