Kukan: Vyhlásenia nestačia, EÚ musí dokázať, že pri Ukrajine stojí

Brusel 19. februára (TASR) - Ukrajinci čakajú od EÚ hmatateľnejšiu pomoc. Chcú mať istotu, že obete na životoch a vyše dva mesiace protestov proti vláde neboli zbytočné a že sa im podarí zaviesť zmeny, po ktorých volajú. Uviedol to dnes pre TASR poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan (SDKÚ-DS).


Slovenský europoslanec priznal, že ak ukrajinskí demonštranti cítia sklamanie z EÚ, ich pocity sú namieste, nakoľko Únia bola na začiatku krízy veľmi pasívna a deklaratívna. Pripomenul však, že dnes sa konalo mimoriadne zasadnutie výboru EP pre zahraničnú politiku (AFET), ktorého členom je aj on. Zrodil sa na ňom všeobecný súhlas, že prístup EÚ k situácii na Ukrajine treba zmeniť.

"Pozícia parlamentu je taká, že vyhlásenia a rezolúcie nestačia. Ukrajincom treba konkrétne dokázať, že pri nich stojíme," odpovedal Kukan na otázku TASR, ako sa dvadsaťosmička stavia k pocitom proeurópskych demonštrantov, ktorí sa cítia zradení nečinnosťou alebo slabým dôrazom EÚ na vládnu moc v Kyjeve.

Kukan spresnil, že sankcie, ako jedna z foriem nátlaku, sa dajú zaviesť okamžite, podľa neho je už aj zoznam minimálne piatich osôb, o tom však bude vo štvrtok rozhodovať Rada ministrov, ale cielené tresty voči osobám zodpovedným za brutalitu a násilie, sú iba prvým krokom. Sankcie neriešia situáciu na Majdane a krízu na Ukrajine.




Príchod 4-člennej delegácie

Aj preto sa dnes zrodila dohoda, že cez víkend vycestuje do Kyjeva štvorčlenná delegácia "silných mien" poslancov EP na čele s nemeckým poslancom Elmarom Brokom, šéfom AFET. Delegácia pôjde za prezidentom Viktorom Janukovyčom a bude "tlačiť" na to, aby sa konfliktné strany vrátili k rokovaniam o východisku z tejto situácie.

"Toto je najťažšie otázka. Vyriešiť situáciu tak, aby ľudia boli spokojní, aby vedeli, že nadarmo nemrzli dva mesiace, že obete na životoch neboli zbytočné. Už ich nesmieme viac sklamať. Ľudia chcú výsledok, ten však treba politicky dohodnúť," konštatoval Kukan.

Krvavé udalosti podľa neho naznačili, že legálnosť funkcie prezidenta je narušená. O budúcnosti krajiny by sa malo rozhodnúť v nových voľbách, v ktorých občania rozhodnú, čo je pre nich prijateľné. Zatiaľ však medzinárodné spoločenstvo podľa neho zvažuje najefektívnejšie možnosti vplyvu na dianie na Ukrajine, čiže či to má byť prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN, alebo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). EÚ by sa rozhodne mala angažovať po boku USA a v širšom medzinárodnom meradle, aby aj dopad prijatých opatrení bol univerzálnejší.


Riziko občianskej vojny

"Netreba si robiť ilúzie, že tam nie je riziko občianskej vojny. Majdan, to nie sú len demonštranti za lepšiu budúcnosť, ale aj radikáli a provokatéri, ktorí nepokoje využívajú na vlastné ciele," upozornil Kukan. Súhlasí s názormi, že sankcie EÚ by mali byť zavedené aj voči druhej strane, teda radikálom z radov demonštrantov, ak sa dokázateľne preukáže ich vina.

Voľby, po ktorých volá medzinárodné spoločenstvo, podľa Kukana môžu iba potvrdiť hlbokú polarizáciu ukrajinskej spoločnosti a jej rozdelenie na dva tábory, čiže možné pokračovanie politickej krízy. "Nevidím dnes politika, ktorý by dokázal postaviť za seba celý štát, celú Ukrajinu. To môže byť problém, lebo spoločnosť je už teraz rozdelená na západnú a východnú Ukrajinu," povedal Kukan.

Pripomenul, že ak demokratické voľby potvrdia tento stav, EÚ to bude musieť rešpektovať a dať šancu politikom, ktorí budú zvolení, aby rozhodli o ďalšom osude Ukrajiny. Aj najnovšia rezolúcia EP o Ukrajine hovorí o tom, že Ukrajincom treba umožniť, aby sami o sebe rozhodovali.

Úloha EÚ je v tom, že môže pomáhať alebo naliehať v dramatických chvíľach ako teraz, tlačiť na politikov, ktorí robia protiľudovú politiku, nemôže však zasahovať do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu, uzavrel Kukan.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR