Údajným dokrúžkovaním kandidáta sa volebný lístok stal neplatným a hlasy na ňom neboli kandidátom pripočítané. Zatiaľ sa však, podľa nej, v prípade nevyskytli žiadne nové skutočnosti. „Pokiaľ viem, podobný problém sa vyskytol aj v komunálnych voľbách v roku 2002. Tam tiež boli zástupcovia všetkých strán a niečo také sa vyskytlo. Ja som takéto informácie mala a išla som vypovedať,“ vyhlásila Beňová, ktorá kandidovala za poslankyňu vo volebnom obvode Ružinov a tvrdí, že za manipuláciou stojí Miestny úrad Ružinov a údajne aj poslanec NR SR za SDKÚ Roman Vavrík. Ružinovský starosta Pavol Kubovič nepredpokladá, že by také niečo bolo možné. „Išlo len o predvolebný ťah, ktorý sa týkal druhého kola volieb. Miestny úrad je len archivačným miestom. Je to totálny nezmysel. Zjavne vidieť, že pani Beňová nepozná systém odovzdávania výsledkov volieb,“ dodal Kubovič. Problémy so sťažnosťami na regulárny priebeh župných volieb neboli tým jediným, čo poznačilo ich priebeh. Čoraz nižšia volebná účasť dáva politikom priestor, aby prehodnotili volebné pravidlá a naplnili tak časté vyhlásenia o ich zmene. Odborník na ústavné právo Milan Galanda si myslí, že „ide najmä o výber termínu volieb, výber volebného systému či veľkosť volebného obvodu. Otázka volebných kampaní je upravená veľmi zle, keď je, napríklad, zakázaná účasť v elektronických médiách“. Kandidáti nemajú dosť času, aby voličov zaujali a pritiahli k urnám. Volebné moratórium sa ukazuje ako zastarané. Podľa Galandu je „štyridsaťosem hodín dlho a moratórium nemôže zasiahnuť napríklad internet.“ A dvojkolová voľba županov? Tá mala zvýšiť ich legitimitu pred voličmi. „Účasť voličov však skôr znižuje,“ zdôrazňuje Galanda. „Navyše je tu otázka, či v druhom kole človek volí toho, koho chce, alebo volí proti tomu, koho nechce,“ uzatvoril. Erik Potocký