Kto vlastne stvoril pozemský život?

Svetová databanka záhad sa pomaly otvára, ale doposiaľ sa vedci nedokázali zhodnúť na tom, či bol počiatok existencie spôsobený iba priaznivým zhlukom chemických reakcií a fyzikálnych síl, alebo či do nej zasiahla akási transcendentná bytosť. Britský filozof a vedec Charles Thaxton tvrdí, že jedinou rozumnou možnosťou vysvetlenia záhady zrodu života môže byť výhradne inteligentná príčina.

Rozpory okolo zrodu života na našej planéte v podstate trvajú už od roku 1950, keď americký vedec Stanley Miller chcel dokázať v laboratórnych podmienkach napodobniť atmosféru dávnej Zeme a vystaviť ju energii (Oparinova hypotéza z roku 1924). Jednoduchým experimentom v hermeticky uzavretej sklenenej aparatúre naplnenej horúcou vodou, amoniakom, metánom, vodíkom a imitovanými bleskmi dosiahol to, že za niekoľko dní sa mu tam objavili z aminokyselín stavebné kamene bielkovín. Toto zistenie pôsobilo ako ohromujúci dôkaz, že život vznikol jednoduchými reakciami v tzv. probiotickej polievke.
Reakcie na Millerov pokus boli zo strany znalcov aj verejnosti mimoriadne priaznivé. Chemik Wiliam Day ho opísal ako skúšku, ktorá prelomila doterajšie bariéry a dokázala, že počiatok bytia nebol náhodnou, ale nevyhnutnou udalosťou.
Pokusy pokračovali ďalej, ale u Millera sa nič nové neobjavilo. Stali sa síce súčasťou učebníc, ale v osemdesiatych rokoch prišla studená sprcha: zistilo sa totiž, že syntéza RNA (ribonukleová kyselina) by bola za podmienok, ktoré pravdepodobne prevládali v čase vzniku života, mimoriadne ťažká. Boli spochybnené aj Millerove pokusy, lebo prírodovedci dospeli k názoru, že atmosféra dávnej Zeme nikdy neobsahovala významné množstvo amoniaku, metánu ani vodíka. Okrem toho výskum kráterov na Mesiaci dokladá, že naša planéta bola opakovane pustošená obrovskými meteoritmi a kométami. Christopher McKay z výskumného ústavu NASA nakoniec vyhlásil, že život nevznikol podľa Millerovej teórie.
Významný britský filozof a fyzkálny chemik Michael Polanyi vo svojom článku Život za hranicami chémie a fyziky z roku 1967 píše, že obe vedy môžu zodpovedne vysvetliť v prírode všetko, vynímajúc človekom vytvorené stroje a živé systémy.
„Zatiaľ čo operácie každej časti automobilu môžu byť vysvetlené v rámci obvyklých hraníc prírodných zákonov, existencia vozidla vyžaduje vysvetlenie, ktoré ich presahuje. Jeho chod je umožnený pôsobením zákonov fyziky a chémie za výrazne obmedzujúcich podmienok, ktoré musel ktosi stanoviť.“ To isté platí aj pre živé systémy: operácie v nich prebiehajúce môžeme dobre chápať, ale ich vznik vzdoruje jednoduchému chemickému a fyzikálnemu vysvetleniu. Zdroj informačne bohatých počiatočných podmienok leží mimo ríše exaktných náuk.
Existuje niečo, čo by mohlo potvrdiť, že život v minulosti na Zemi vznikol pod vplyvom inteligencie? Štruktúra DNA je úspešne preverená, je dokázané aj to, že je nositeľom genetickej správy a dáva ďalším výskumom o pôvode človeka úplne nový význam. Ako však vznikli „prvé informačné molekuly“? Najlogickejšia úvaha je podľa bádateľov, že v tom čase musela pôsobiť nejaká forma inteligencie, ktorú zatiaľ nedokážeme identifikovať pomocou vedeckej analýzy. Všetko, čo sa dá rozumne predpokladať, je, že za tvorbu informácie v molekule DNA zodpovedá inteligentná sila. Život tak nutne musel vzniknúť z „niekoho“ a nie z „niečoho“.