Kto je Jun Sok-jol, kontroverzný juhokórejský prezident, ktorý vyhlásil stanné právo?

Ich prezident Jun Sok-jol v utorok 3. decembra v neskorých večerných hodinách vyhlásil stanné právo, ktoré o necelých šesť hodín neskôr odvolal. Na to, čo sa stalo počas týchto šiestich hodín, budú ľudia dlho spomínať, najmä mladí Kórejčania a tí, ktorí veria v demokraciu.

Junovo pôsobenie v úrade prezidenta je už teraz poznačené škandálmi a jeho politická budúcnosť visí na vlásku. Výzvy na jeho odstúpenie prichádzajú zo všetkých strán. Nepomáha mu ani to, že v 300-člennom parlamente je silná opozícia a aj členovia jeho vlastnej strany sa začali od neho dištancovať. No kto je Jun Sok-jol naozaj?
 

Noc, ktorá takmer zlomila Soul

V televíznom prejave k národu 3. decembra o 22.30 miestneho času prezident Jun oznámil, že vyhlasuje stanné právo. Pred symbolickými modrými závesmi povedal, že výnos pomôže zastaviť „protištátne“ subjekty a zjavných sympatizantov Pchjongjangu. Hoci neposkytol dôkazy, dodal, že stanné právo pomôže „obnoviť a ochrániť“ krajinu pred pádom do temnoty.

Väčšina občanov a politikov však toto oznámenie vnímala ako návrat k autoritárskej minulosti krajiny. Domnievali sa, že Jun má výlučne politické motívy a nejde mu o ochranu krajiny. Napokon, vo svojom prejave tvrdil, že parlament ovládaný opozíciou sa správa ako „brloh zločincov“, ktorí sa snažia „paralyzovať“ a znemožniť vládu.

Hneď po zverejnení správy dorazili k Národnému zhromaždeniu vozidlá s poriadkovou políciou, ktoré vytvorili pred bránou barikádu. Príslušníci armády rozbili okno a snažili sa preniknúť do hlavnej budovy parlamentu. Riadili sa rozkazmi náčelníka generálneho štábu Park An-sua, ktorý vyhlásil zastavenie všetkých politických aktivít a protestov.

Milióny Juhokórejčanov vyrazili do ulíc a na sociálne siete, aby vyjadrili svoju frustráciu. Mnohí sa pýtali, prečo je potrebné vojenské velenie v čase, keď sa pluralitnej demokracii darí „lepšie než kedykoľvek v minulosti“. Poslanci, najmä opoziční, neváhali a začali konať.

Napriek veľkému počtu prítomných policajtov a vojakov sa 190 poslancom podarilo preniknúť do rokovacej sály Národného zhromaždenia a zabarikádovať sa v nej. Niektorí preliezli päť metrov vysoký plot, iní sa plazili pod policajnými zátarasami. O jednej nad ránom miestneho času poslanci hlasovali v pomere 190:0 za zrušenie stanného práva, ktoré bolo vyhlásené iba tri hodiny predtým.

Prezident nemal na výber a musel postupovať podľa juhokórejskej ústavy. Jun oznámil zrušenie stanného práva o 4.30 ráno miestneho času, približne šesť hodín po jeho vyhlásení. Pred hlavnou bránou parlamentu sa vtedy už zhromaždili tisíce občanov, ktorí volali „Nech žije Kórejská republika!“. Vojenské jednotky už opustili budovu.

Junovo vyhlásenie stanného práva je prvým pokusom o zavedenie vojenskej vlády v Južnej Kórei od začiatku 80. rokov minulého storočia. Stanné právo vyhlásil Soul naposledy v roku 1979 a trvalo tri roky.
 

Kto je Jun Sok-jol?

Pochopiť Jun Sok-jola znamená pochopiť človeka, ktorý sa vždy pohyboval na okraji juhokórejskej politiky. Narodil sa v roku 1960 v Soule a než sa začal venovať politike, 27 rokov pracoval ako prokurátor. Politickú slávu si vyslúžil vyšetrovaním korupcie, ktoré v roku 2016 viedlo k pádu bývalej prezidentky Pak Kun-hje. Vďaka tomu sa v očiach občanov stal hrdinom transparentnosti a boja proti korupcii.

Jun sa rozhodol kandidovať do najvyššieho úradu v roku 2022 na pozadí tohto príbehu o korupcii, ktorý skončil odsúdením. Prezidentské voľby však vyhral veľmi tesne – s náskokom menej ako 1 % hlasov – čo je historicky najnižší náskok v histórii prezidentských volieb v Južnej Kórei. Je členom pravicovej strany Ľudová moc. Od roku 2012 je ženatý s Kim Kon-hi, generálnou riaditeľkou spoločnosti Covana Contents, tiež poznačenou škandálom.
 

Junove postoje, politika a pôsobenie v úrade prezidenta

Jun sa prikláňa ku konzervatívnym názorom a v roku 2022 sa do prezidentského kresla dostal na základe pravicovej politiky, ktorá pripomína Trumpovu. Je ľahko chápať jeho politické postoje nováčika v politike, ktorý predtým vyše dvoch desaťročí pôsobil ako prokurátor. Platí to najmä v otázkach, ako je antifeminizmus a hazardné hry. Napokon počas jeho volebnej kampane bola krajina akoby rozdelená na dva tábory podľa pohlavia.

Za jeho pôsobenia v úrade vláda a polícia vytvorili a presadili celý rad zákonov na odstránenie tzv. hold'em pubov v snahe zastaviť závislosť od hazardných hier. Vzhľadom na trojnásobný nárast prípadov patologického hráčstva v Južnej Kórei za menej ako päť rokov sa Jun zaujímal o reformy, ktoré by riešili tento problém, najmä medzi mladými Kórejčanmi. Keď navštívite túto webovú stránku, dozviete sa viac o problematike hazardných hier.

Jun však tiež vyzdvihol takzvané „value-up“ podnikové reformy v snahe prilákať zahraničných investorov a oživiť stále oslabený akciový trh. Jeho zahraničná politika je vo veľkej miere priateľská voči Japonsku a jastrabia voči Pchjongjangu.

Počas Junovho pôsobenia v úrade prezidenta sa objavoval jeden problém za druhým. V prieskumoch verejnej mienky nikdy nezískal viac než 20 % podporu. Nepomáha mu ani to, že jeho manželka bola zapletená do viacerých škandálov. Obvinili ju z prijímania luxusných darov, no aj z toho, že vybavovala veci v politike.

Nepomáha ani jeho antifeministický postoj. V minulosti sa zaviazal, že zruší ministerstvo pre rodovú rovnosť, pričom tvrdil, že juhokórejské ženy nie sú vystavené systémovej diskriminácii.
 

Čo môže Jun teraz očakávať?

Junova politická budúcnosť je veľmi neistá. Opozičné strany už proti nemu podali návrhy na impeachment. Vedenie jeho vlastnej strany sa od neho dištancovalo a niektorí členovia ho vyzvali na odstúpenie z funkcie prezidenta a vystúpenie zo strany. Nech sa na to pozeráte akokoľvek, pre Juna to nevyzerá dobre.