|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. januára 2015
Kto ide za prácou do zahraničia, musí vedieť, čo a pre koho bude robiť
Najlepším spôsobom, ako sa nestať obeťou novodobého otroctva, je mať pred cestou za prácou v zahraničí čo najširšie informácie o pracovnej ponuke i tých, ktorí ju ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 26. januára (TASR) – Najlepším spôsobom, ako sa nestať obeťou novodobého otroctva, je mať pred cestou za prácou v zahraničí čo najširšie informácie o pracovnej ponuke i tých, ktorí ju poskytujú a sprostredkujú. Pripomína výkonný riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) Marian Mesároš. Upozorňuje na to, že fenomén obchodovania s ľuďmi a nútenej práce je v súčasnosti aktuálna téma v celej Európskej únii."S vidinou lepšieho zárobku odchádzajú ľudia za prácou aj bez toho, aby si poriadne preverili zahraničné firmy, pre ktoré majú pracovať a nevenujú pozornosť ani tomu, aby si pred cestou zabezpečili potrebnú ochranu," vysvetlil Mesároš podstatu problému, ktorý sa týka aj Slovákov.
Základom prevencie pred prípadným zneužitím je mať o pracovnej ponuke informácie pokiaľ možno z viacerých zdrojov. "Je dobré sa pokúsiť skontaktovať s ľuďmi, ktorí s podobnou ponukou už mali skúsenosť, prípadne o aktuálnej ponuke takisto uvažujú," povedal Mesároš. Za veľmi dôležité pokladá to, aby sa človek idúci za prácou do zahraničia dohodol na pravidelnom kontakte so svojimi najbližšími a mal k dispozícii nielen ich telefónne čísla, ale aj kontakty na inštitúcie, ktoré môžu v prípade nepríjemností pomôcť.
Radí takisto osobne si vybavovať všetky úradné záležitosti v zahraničí. V prípade osobných dokladov je podľa neho potrebné mať ich neustále pri sebe a s výnimkou polície či pohraničnej stráže ich nikomu nedávať. "Ak niekto doklady zoberie, prípadne sa stratia, poškodený to musí okamžite nahlásiť na polícií a kontaktovať slovenské veľvyslanectvo v danej krajine," zdôraznil. "Jednu kópiu dokladov je potrebné nechať doma," dodal.
Ľudia cestujúci za prácou by podľa riaditeľa SNSĽP mali byť tiež veľmi obozretní v prípade ponúk na dary alebo pôžičky, nemali by sa nikomu zaväzovať.
Informácie o tom, ako predísť riziku obchodovania s ľuďmi, ale aj to, čo robiť v prípade, keď sa človek stane obeťou týchto nezákonných praktík, vysvetľuje SNSĽP vo svojom informačnom letáku pod názvom Naučme sa spolu viac.
Obeťami obchodovania s ľuďmi sa stávajú v rovnakej miere muži aj ženy. Zo štúdie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) skúmajúcej údaje zo sveta za roky 2002–2011 vyplýva, že v tomto období bolo nútenou prácou vykorisťovaných 20,9 milióna ľudí, pričom 55 percent z nich boli ženy a 45 percent muži. Vláda USA vo svojej hodnotiacej správe Trafficking in Persons (TIP) Report odhaduje, že v roku 2013 bolo celosvetovo identifikovaných takmer 45.000 obetí obchodu s ľuďmi, z toho v Európe viac ako 10.000. Medzinárodné organizácie pripomínajú, že skutočný počet obetí tohto trestného činu, spolu s tými, ktoré neboli inštitúciami zachytené, je omnoho vyšší.
Podľa zistení neziskových organizácií sú na Slovensku najčastejšími obeťami obchodovania s ľuďmi mladí Rómovia z osád vo veku 18-35 rokov. Zneužívaní sú najmä na nútenú prácu, prostitúciu i nútené žobranie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR