KSČ po viac ako 40 rokoch zrušila svoj mocenský monopol

Bratislava 12. novembra (TASR) - Komunistická strana definitívne stratila svoj mocenský monopol. Federálne zhromaždenie (FZ, federálny parlament) na svojej 16. mimoriadnej schôdzi schválilo zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) – vypustenie článku 4, ktorý ukotvoval vedúcu úlohu Komunistickej strany Československa (KSČ) v spoločnosti. Vypadli aj články 6 a 16, ktoré sa týkali vedúceho postavenia KSČ v tzv. Národnom fronte, a tiež marxizmu-leninizmu ako oficiálnej štátnej ideológie.


Parlament schválil spoločné vyhlásenie Snemovne ľudu a Snemovne národov k súčasnej vnútropolitickej situácii. Zriadil tiež komisiu pre dohľad na vyšetrovanie zákroku 17. novembra. Svoju demisiu oznámil predseda FZ ČSSR Alois Indra.

Historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990) uviedol: "Komunistickí poslanci federálneho parlamentu schválili vypustenie článku z ústavy 29. novembra 1989 jednohlasne, čím komunistický parlament ani v tomto prípade neopustil prax jednomyseľného hlasovania a odstránenie článku o vedúcej úlohe KSČ malo rovnako hladký priebeh ako jeho zavedenie v roku 1960."

Úspešnému hlasovaniu o zrušení vedúcej úlohy KSČ predchádzalo niekoľko významných krokov. Predovšetkým generálny štrajk, ktorý sa konal dva dni predtým, v pondelok 27. novembra 1989, a ktorého hlavným mottom bol práve "koniec monopolu jednej strany". Zúčastnili sa na ňom podľa prieskumov verejnej mienky až tri štvrtiny obyvateľov (napríklad len v uliciach Nitry bolo približne 35.000 občanov).

Deň, keď sa konal generálny štrajk, znamenal aj koniec cenzúry: české i slovenské ministerstvo kultúry oznámilo, že s okamžitou platnosťou sa pre verejnosť sprístupňujú filmy hranej, dokumentárnej a spravodajskej tvorby, ktoré boli zatiaľ verejnosti nedostupné, a takisto aj knihy z fondov knižníc, podliehajúce osobitnému režimu.

Deň po generálnom štrajku, 28. novembra, sa stretli na spoločnom rokovaní zástupcovia Občanského fóra (OF), Verejnosti proti násiliu (VPN) a zástupcovia štátnych orgánov vrátane premiéra Ladislava Adamca. Za občianske hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý prisľúbil, že do 3. decembra zostaví novú vládu. Takisto sa hovorilo o vypustení tých článkov z ústavy, ktoré zabezpečovali komunistickej strane vedúcu pozíciu.

Federálny parlament odhlasoval tento návrh hneď na druhý deň, 29. novembra. Večer sa na pôde Slovenského národného divadla v Bratislave konalo stretnutie umelcov, študentov, predstaviteľov VPN a OF. Hosťami boli Václav Havel, Ivan Havel, Marta Kubišová, český študent Šimon Pánek, ekológ Josef Vavroušek, nechýbali Ján Budaj, Milan Kňažko, Peter Zajac, Ladislav Snopko, Ľubomír Feldek či operný spevák Peter Dvorský a mnohí ďalší predstavitelia, známi z tribúny na Námestí SNP.

Václav Havel nadšenému publiku tlmočil obsah rozhovorov s premiérom Adamcom – zopakoval požiadavky OF a VPN, aby ministrom vnútra bol nestraník a ministrom obrany civil z radov KSČ, aby boli zrušené Ľudové milície a aby KSČ nepôsobila na pôde závodov a inštitúcií.

Večer tiež vystúpil v televízii premiér Adamec, vyjadril potrebu čo najskôr prekonať súčasnú spoločensko-politickú krízu. Avizoval tiež prehodnotenie udalostí z roku 1968 a začiatok rokovaní so sovietskou vládou o odchode sovietskych vojsk z Československa.

Táto téma rezonovala aj ďalší deň, 30. novembra. Predsedníctvo Ústredného výboru KSČ rokovalo o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá by udalosti v roku 1968 a najmä inváziu 21. augusta kriticky prehodnotila. Predsedníctvo Československého mierového výboru poslalo najvyššiemu sovietskemu predstaviteľovi Michailovi Gorbačovovi telegram, v ktorom ho požiadalo, aby sovietske vojská z ČSSR odvolal v čo najkratšom čase.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR