Krv, víno, ustrice. Aj takto sa v minulosti bojovalo proti chrípke

Kašľanie, smrkanie, kýchanie...v zimnom období čosi ako úradný jazyk. Čaje, citróny a kvapky najrôznejšej farby a horkosti sa stávajú našou každodennou potravou a hoci pri nich neraz krivíme tvár, môžeme byť radi, že nežijeme v minulých storočiach. Liečebné postupy v tých časoch totiž pripomínali scény z filmových thrillerov.

Je síce pravda, že lekári sa museli boriť s množstvom rôznych neduhov, na ktoré v minulosti nejestvovali účinné lieky, ale ak sa pacienti rozhodli, že aj prechladnutie či mierna teplota ohrozujú ich život, pristupovali lekári k ich lôžkam s tými najzáhadnejšími medicínami.

U starých Germánov sa napríklad veľkej medicínskej vážnosti tešila krv. Vyslúžila si titul všeobecne uzdravujúceho prostriedku, ktorý sa mal popíjať, ako dnes pijeme čaj s citrónom. Pravý posiľňujúci nápoj pri chrípke bola krv zmiešaná s vodou a vínom. Lekári ho odporúčali dokonca ako prevenciu – stačilo užívať denne za pohár a chrípka vás obišla.

Priedušky rozboľavené od úporného kašľa tiež nepatria medzi príjemné sprievodné znaky zimných ochorení, takže ak máte odvahu, siahnite po osvedčenej medicíne z minulosti - slimačí sliz. Odkiaľ kedysi lekári dokázali v januári vykutrať živého slimáka, ostáva tak trochu záhadou, ale faktom je, že slizom odporúčali potierať práve podráždené priedušky.

Podobne kuriózne pôsobí aj liečba hmyzom – pri prechladnutí a upchatom nose bolo vhodné tieto drobné tvory inhalovať. Doslova. Kto nebol dosť odvážny, aby vdýchol živé mravce - údajne sa prehryzú dutinami a je po nádche – dostal od mastičkára aspoň prach z pomletých mravcov.

Veľmi prakticky sa k liečeniu chrípky staval francúzsky panovník Henrich IV. Zrejme v duchu presvedčenia, že chorobe neradno čeliť s prázdnym žalúdkom, sa pri zimných ochoreniach hojne dopoval množstvom sardiniek a ustríc, ktoré dôkladne splachoval koreneným vínom. A, samozrejme, spoliehal sa na cesnak, ktorým páchol aj na tróne.

Vyzerá to tak, že „najnormálnejším“ liečivým prostriedkom v minulosti, ktorý bez obáv môžeme vyskúšať aj dnes, boli varené zemiaky. Stačí ich rozotrieť s maslom a dávať ako obklad napríklad pri angíne.