Krstili sa divy Tatier

 

„Tatry milujem, lebo to je koncentrácia nádherného na malej ploche. Siluety kopcov, rozoklané a divoké štíty, usporiadanie vegetácie... Tatry sú naozaj jedinečné a táto kniha to dokazuje,“ vyznal sa jej autor Ján Lacika, ktorý už má na konte viacero úspešných publikácií. Divy Tatier, to je vyše dvesto strán pútavého textu a takmer 500 krásnych farebných fotografií. Celok, ktorý ideálne predstavuje mnohotvárnu podobu prírody najvyššieho karpatského horstva.

 

Vášnivý cestovateľ František Kele sa knihu rozhodol pokrstiť veršami básnika, ktoré nielen predniesol, ale aj posypal postrihanými lístočkami, na ktorých boli verše napísané. Zaželal jej, aby všetci tí, čo si knižku kúpia a pozrú, aby tie naše krásne Tatry aj navštívili. „Pre Tatry nie je nič krajšie ako spokojný turista, ktorý z nich odchádza,“ dodal moderátor Ján Tribula, ktorý už roky prináša na televízne obrazovky reportáže práve z Tatier.

 

Hoci František Kele už precestoval takmer všetko, stále má sny a túžby, kam sa pozrieť, čo zdolať a kde stráviť aspoň pár dní. Pripravuje sa do Polynézie, no ešte predtým chce vyliezť na Kriváň na poctu priateľa, ktorý nedávno zomrel a jeho dcéra zorganizovala na jeho počesť takýto výstup. A možno tam konečne stretne aj nejakého slovenského medveďa... „Ja som prvého medveďa v živote videl na Aljaške, keď som bol na návšteve v rodine jedného Slováka a oni sa rozrehotali, keď som im to povedal. Tam je totiž toľko medveďov, že aj deti, keď idú na ihrisko hrať futbal, musia mať so sebou zbraň,“ usmieva sa F. Kele.

 

Kniha Divy Tatier ho nadchla podobne ako ďalších prvých čitateľov. Nechýbajú v nej totiž ani ľudské príbehy prežité v drsne krásnej tatranskej prírode, ktorá vie byť niekedy veľmi krutá. Sú vyrozprávané prostredníctvom ľudových povestí, ale aj reálnych faktov zozbieraných niekoľkými generáciami vnímavých bádateľov a znalcov Tatier.

 

A aby sme nezabudli – ako to bolo s tou nebeskou nehodou?

V siedmy deň stvorenia sveta si Boh sadol a pozeral sa na svoje dielo. Mal pocit, že mu čosi chýba, preto vyslal jedného z anjelov, aby po svete rozhodil za vrece prírodných krás. Nad strednou Európou sa nebeskému letcovi do cesty postavilo vysoké pohorie, o krajný zo žulových končiarov zavadil krídlom a skrivil ho, pričom sa vrece s krásami roztrhlo. Na pusté skalnaté vrchy a doliny sa vysypali lesy, lúky, jazerá, bystriny a vodopády, do horskej krajiny sa rozutekali svište, kamzíky, medvede, rysy a mnohé ďalšie zvieratá. Pohorie, ktoré neskôr ľudia nazvali Tatrami, tak dostalo viac prírodných krás ako iné časti našej planéty.