Kríza s plynom poukázala na zraniteľnosť Slovenska

Závislosť Slovenska na dovoze ruského plynu je na úrovni 98%. Viac ako 90% domácností Slovenska a množstvo firemných zákazníkov využíva zemný plyn na svoju prevádzku. Najväčšia časť zemného plynu sa využíva na vykurovanie. Pri využití dostupných technológií by však energetickú náročnosť domov bolo možné výrazne znížiť. Podľa štúdie Hnutí Duha by úspory obytných a administratívnych budov v susedných Čechách mohli postupne dosiahnuť až 60%[1]. Jedným z riešení sú napríklad nízkoenergetické alebo energeticky pasívne domy. Vzhľadom na nízku spotrebu tepla (až o 90 % nižšiu v porovnaní s bežnými domami) nepotrebuje energeticky pasívny dom v zime ani v lete klasický vykurovací ani klimatizačný systém. Na zabezpečenie tepelnej pohody nie je potrebné spaľovať fosílne palivá – uhlie, ropu či plyn, čiže jeho prevádzka nezaťažuje atmosféru skleníkovými plynmi. „V nízkoenergetickom či pasívnom štandarde môžu byť postavené rodinné domy, bytové domy, školy, budovy pre inštitúcie a firmy. Od roku 2010 by mali developeri stavať výlučne nízkoenergetické budovy,“ hovorí Juraj Zamkovský, výkonný riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA.