Kríza na Ukrajine priniesla mnohé vyznamné udalosti

21. novembra 2013 - Ukrajina pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s Európskou úniou (EÚ).

K podpísaniu dohody Ukrajiny s EÚ a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Euratom) malo dôjsť 29. novembra počas summitu Východného partnerstva v litovskom hlavnom meste Vilnius. Ukrajinský parlament neschválil ani jeden zo šiestich zákonov, ktoré by umožnili prepustiť väznenú expremiérku Juliju Tymošenkovú na liečenie do Nemecka. Prijatím týchto zákonov pritom EÚ podmieňovala podpis asociačnej dohody.

22. novembra 2013 - V centre ukrajinskej metropoly začali protesty. Ukrajinská opozícia vyjadrila veľkú nespokojnosť s pozastavením prípravy na uzavretie asociačnej zmluvy s EÚ. V súvislosti s tým vláde pohrozila odvolaním a prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi začatím procesu impeachmentu. Po oznámení rozhodnutia vlády vyšli do ulíc viacerých ukrajinských miest nespokojní občania, ktorí so zastavením eurointegrácie svojej krajiny nesúhlasili.

Protesty sa postupne rozširovali aj do iných častí republiky.

28.-29. novembra 2013 - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ: túto dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska.

1. decembra 2013 - Na kyjevskom centrálnom námestí Majdan sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície voči proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.

V nasledujúcom období prerástli protesty v Kyjeve do potýčok, ktoré priniesli aj obete na životoch.

22. decembra 2013 - Okolo 100.000 stúpencov ukrajinskej opozície vyšlo do ulíc Kyjeva v rámci série protestov proti rozhodnutiu vlády prezidenta Viktora Janukovyča odložiť podpis dohôd s Európskou úniou.

16. januára 2014 - Ukrajinský parlament prijal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podpísal prezident. Zákony vo všeobecnosti obmedzili akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísnili postihy za ňu. Stali sa novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty.

20. februára 2014 - Napriek prímeriu sa dopoludnia na kyjevskom Námestí nezávislosti obnovili potýčky medzi radikálnymi protivládnymi demonštrantami a príslušníkmi zásahových policajných jednotiek Berkut.

22. februára 2014 – Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie.

Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove. Ukrajinský parlament (Najvyššia rada) krátko pred týmto oznámením prijal rezolúciu o urýchlení procesu prepustenia Tymošenkovej bez toho, aby bol na to potrebný súhlas prezidenta.

23. februára 2014 - Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili a dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.

25. februára 2014 – Prezident Oleksandr Turčynov hovoril o situácii na prevažne ruskojazyčnom Kryme a vyjadril obavy z "náznakov separatizmu", ktoré sa tam objavili, a z toho vyplývajúceho ohrozenia územnej celistvosti krajiny.

27. februára 2014 - Regionálnu vládu proruského polostrova Krym odvolali na mimoriadnom zasadaní v Simferopole poslanci tamojšieho parlamentu.

28. februára 2014 - Predseda ukrajinského parlamentu a úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov zvolal v súvislosti so situáciou na Kryme mimoriadne zasadanie Rady národnej bezpečnosti. Zároveň obvinil ruské jednotky z podielu na "eskalácii" napätia na polostrove Krym

16. marca 2014 – Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.

18. marca 2014 - Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.

marec 2014 - Vo východnej a južnej časti Ukrajiny sa začali protesty a ozbrojené zrážky medzi provládnymi a protivládnymi ozbrojencami

7. apríla 2014 - Proruskí aktivisti vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku a jej pričlenenie k Rusku.

27. apríla 2014 – Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená po referende konajúcom sa 11. mája 2014.

25. mája 2014 – Na Ukrajine sa konali prezidentské voľby. Ich víťazom sa už v prvom kole stal podnikateľ a bývalý minister Petro Porošenko. Úradu sa ujal v júni 2014.

Neutíchajúce boje medzi proruskými separatistami a Ukrajinou viedli k medzinárodným rokovaniam o ukončení konfliktu.

5. septembra 2014 – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.

12. februára 2015 – Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že účastníci rokovaní tzv. normandskej štvorky v Minsku sa dohodli na zastavení paľby na východe Ukrajiny. Prímerie začalo platiť 15. februára od polnoci miestneho času. Malo dôjsť i k stiahnutiu ťažkého delostrelectva a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 km. Ani táto dohoda nebola nedodržaná.

26. augusta 2015 - Znepriatelené strany konfliktu na východe Ukrajiny vyzvali na vyhlásenie úplného prímeria od 1. septembra - dňa začiatku nového školského roka. Stalo sa tak na ďalšom kole rozhovorov trojstrannej kontaktnej skupiny o realizácii februárovej dohody o prímerí v bieloruskej metropole Minsk. Zúčastnené strany sa "dohodli na spoločnom overení napĺňania tejto iniciatívy".