Kritiku zabaľte ako salámu do sendviča

Nie zriedka sa totiž stáva, že najmä pri priateľoch alebo dlhoročných spolupracovníkoch si „nekladieme pred ústa servítky“. V návale emócií a bez rozmyslenia vyslovené slová dokážu raniť, znechutiť alebo následne vyvolať sled konfliktov.
Kritiku začnite pochvalou. Ak budete nabudúce niekoho kritizovať, mali by ste ho najprv pochváliť. Ak kritiku z oboch strán obalíte niečím pozitívnym, nebude sa druhá strana cítiť ponížená a kritické slová jej nespôsobia bolesť alebo stratu chuti do ďalšej práce. Opatrne treba kritizovať najmä mladých ľudí, ktorí stoja na začiatku kariéry, pretože neprimerané výčitky im môžu riadne naštrbiť sebavedomie.
Niečo pozitívne sa vždy nájde. Možno ste si práve povedali, že niekedy ťažko nájsť niečo pozitívne. Tu však spravidla nejde o to, že v niektorých prípadoch je skutočne ťažké objaviť niečo pozitívne, ale o to, že ľudia si väčšinou nedajú tú námahu, aby sa na veci pozreli aj z pozitívneho hľadiska.
Dajte priestor aj druhej strane. Kritika by mala byť konkrétna a faktická. Nikdy nekritizujte daného človeka, ale jeho činnosti. Dôležité je dať kritizovanej osobe priestor, aby mohla vysloviť vlastné stanovisko k diskutovanej záležitosti. Šéfovia by sa mali vyhnúť kritike pred „nastúpenou jednotkou“ a voliť radšej dialóg medzi štyrmi očami.
Nájdite spôsoby zlepšenia. Ľuďom je väčšinou príjemnejšie prijať protinávrh alebo recept na zlepšenie ako čistú kritiku. To znamená, že by ste do stredu pozornosti nemali stavať problém, ale jeho riešenie. Nepovedzte, čo sa vám nepáči, ale to, ako by ste to vy robili efektívnejšie a správnejšie.
Nekritizujte, ak nepoznáte lepšie riešenie. Ak máte chuť niekoho za niečo kritizovať a nemáte ani jeden lepší návrh, mali by ste si ešte raz dôkladne premyslieť, či vôbec máte kritické slová vysloviť. Namiesto čistej kritiky radšej povedzte: „Nemám z toho dobrý pocit.“
Dajte jasne najavo, že ide o váš osobný názor. Nech budete akokoľvek presvedčený o svojej pravde, vami vyslovené slová budú vždy vyjadrovať len a len váš osobný názor - nezabudnite, že nejestvuje jedna jediná pravda. Ak budete kritiku prezentovať ako vašu úplne osobnú mienku, druhá strana ju prijme oveľa ľahšie a nebude sa cítiť ohrozená.
Nevoľte direktívny štýl. Možno ste sa už neraz ocitli v pozícii nadriadeného, učiteľa alebo rodiča, ktorý si myslí, že jeho názor je v hierarchii vždy na vyššom stupienku. Samozrejme, že sa často môže stať, že máte pravdu a vaša kritika je oprávnená. Vždy si však premyslite, čo poviete a nikdy nezabúdajte na to, že každé hľadisko má aj svoj opačný pól.
Presvedčte sa, či bola vaša kritika prijatá. Kritické slová skutočne nie sú vždy nevyhnutné. Niekedy sa stáva, že ľudia kritizujú iných úplne zbytočne a neúčelne len preto, že sú presvedčení o tom, že niečo vedia lepšie ako oni, alebo si myslia, že im tým pomôžu. Ak sa teda nabudúce budete chystať niekoho kritizovať, najprv si premyslite, či je kritika skutočne potrebná a či je druhá strana vôbec zvedavá na váš názor. 
Jana Hyžová