KRITICI: Zákon o miestnom poplatku za rozvoj sa vzdialil svojmu účelu

Bratislava 28. októbra (TASR) – Zákon o miestnom poplatku za rozvoj nesplní svoj účel, umožní korupciu a predraží výstavbu. Tvrdí to Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý patrí k hlavným kritikom právnej normy, nadobúdajúcej účinnosť 1. novembra. Poplatok má samosprávam pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj.


Zákon mohol byť podľa občianskeho združenia užitočným nástrojom, ktorý by umožnil mestám a obciam dopĺňať lokality s intenzívnou výstavbou a potrebnou infraštruktúrou. Aj sami developeri prišli s touto myšlienkou, aby sa tak, ako v iných krajinách, stavebník transparentne podieľal na rozvoji územia, ktoré zaťaží novou výstavbou.

„Žiaľ, znenie, ktoré vlani parlament prijal, je na míle vzdialené takémuto účelu. Svedčí o tom dianie v samosprávach. Zákon nie je jednoznačný vo viacerých ustanoveniach. Preto sa niektoré samosprávy po diskusii o všeobecne záväzných nariadeniach rozhodli poplatok radšej ani nevyberať,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Ako dodal, situáciu nezmení ani aktuálna poslanecká novela, pretože upravuje len časť týkajúcu sa spoplatnenia rekonštrukcií. Inštitút má však výhrady aj k ďalším paragrafom zákona.

Suchánek: Otázne je využitie peňazí

Suchánek upozornil na to, že peniaze získané prostredníctvom poplatku nemusí obec či mesto použiť tam, kde územie zaťažila nová výstavba. „V Bratislave sa tak môže napríklad stať, že peniaze, ktoré na poplatku odvedie stavebník v Petržalke, napokon využijú na výstavbu škôlky v inej mestskej časti a na investíciu do infraštruktúry pri jeho stavbe už žiadne financie nezostanú,“ opísal.

Poplatok má zvýšiť príjem miest a obcí tak, aby mali financie na doplnenie infraštruktúry. „Najväčšiu záťaž pre územie však predstavuje rozsiahla výstavba nových lokalít rodinných domov, pre ktoré však zákon zaviedol výnimku z poplatku. V praxi to bude znamenať aj to, že na infraštruktúru pre obyvateľov rodinných domov budú prispievať menej solventní obyvatelia bytoviek,“ vysvetlil Suchánek.

Zároveň je presvedčený, že zákon vo svojej súčasnej podobe umožňuje korupciu. Nerieši totiž obmedzenie vyvolaných investícií a rôznych dohôd, ktoré dnes starostovia iniciatívne a bez vopred stanovených pravidiel vyžadujú od investorov. „Reálne môže nastať situácia, keď investor zaplatí poplatok za miestny rozvoj a ešte bude musieť zainvestovať do výstavby napríklad križovatky, alebo zrekonštruovať škôlku,“ zdôvodnil výkonný riaditeľ IUR.

Zvýšenie ceny bývania podľa neho neprospeje už beztak nízkej mobilite pracovnej sily, prispeje však k možnému prepadu stavebnej aktivity s dosahom na zamestnanosť. Inštitút sa tiež domnieva, že podnikateľov predraženie výstavby neúmerne vysokým poplatkom výrazne obmedzí v ďalšom rozvoji.

Zákon schválil parlament vlani v novembri na návrh poslancov Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Obec môže poplatok dobrovoľne zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR