Kresťanskí lídri uzavreli na protest jeruzalemský Kostol Svätého hrobu

Jeruzalem 25. februára (TASR) - Lídri hlavných kresťanských cirkví v Jeruzaleme uzavreli v nedeľu Kostol Svätého hrobu, ktorý je podľa kresťanskej tradície postavený na mieste ukrižovania, pochovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Protestujú tak okrem iného proti izraelským plánom na zdaňovanie ich nehnuteľností.


Kresťanskí predstavitelia zodpovední za chrám sa v spoločnom vyhlásení sťažovali na "systematickú kampaň zlého zaobchádzania". Situáciu porovnali so "zákonmi podobného charakteru, ktoré boli prijaté proti Židom počas temných období v Európe", citovala z vyhlásenia agentúra Reuters.

Kresťanských lídrov rozhnevali plány jeruzalemskej samosprávy na zdanenie rôznych cirkevných nehnuteľností v meste, ako aj avizovaný návrh zákona o vyvlastnení pozemkov, ktoré predali grécka pravoslávna a rímskokatolícka cirkev. Podľa oboch cirkví, ktoré sú významnými vlastníkmi pozemkov v Jeruzaleme, to porušuje dlhodobo platný status quo, píše agentúra AP.

Spoločné vyhlásenie vydali predstavitelia gréckej pravoslávnej cirkvi, rímskokatolíckej cirkvi a arménskej apoštolskej cirkvi. Podľa ich slov vyzerajú zmienené opatrenia ako pokus "oslabiť kresťanskú prítomnosť v Jeruzaleme".

Kostol Svätého hrobu je významnou svätyňou v jeruzalemskom Starom meste i miestom, ktoré láka množstvo pútnikov z celého sveta. Jeho zatvorenie je tak veľmi nezvyčajné. Veľké drevené dvere tohto chrámu uzavreli z politických dôvodov naposledy v roku 1990 - na jeden deň ako symbolický protest proti prítomnosti židovských osadníkov, ktorí sa nasťahovali do neďalekého kresťanského hospicu, napísal denník The Guardian.

Nie je jasné, ako dlho bude chrám uzavretý tentoraz.

Jeruzalemská samospráva uviedla, že sa bude naďalej starať aj o potreby kresťanov v meste a zachová ich úplnú náboženskú slobodu. Zdôraznila, že Chrám Svätého hrobu rovnako ako iné posvätné miesta nepodlieha miestnym majetkovým daniam, čo sa nezmení.

"Avšak hotely, sály a obchodné prevádzky nemôžu byť oslobodené od miestnych daní len preto, že ich vlastnia cirkvi. Nie sú to svätyne," konštatovala samospráva vo vyhlásení. "Už nebudeme od obyvateľov Jeruzalema vyžadovať, aby niesli bremeno týchto obrovských súm"

Jeruzalem patrí podľa AP k najchudobnejším mestám v Izraeli, pričom daň z takýchto nehnuteľností sa odhaduje na desiatky miliónov dolárov.

V izraelskom parlamente medzitým pripravujú návrh zákona o vyvlastnení pozemkov, ktoré v Izraeli od roku 2010 predali cirkvi anonymným kupcom. Podľa navrhovateľov dostali tieto sporné transakcie tisíce Jeruzalemčanov do neistoty ohľadom ich životných podmienok.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR