Kresťania dnes začínajú sláviť sviatky Narodenia Ježiša Krista

Bratislava 24. decembra (TASR) - Asi 2,2 miliardy kresťanov vo svete začínajú dnes sláviť Vianoce, ktoré sú popri Veľkej noci a Turícach najvýznamnejšie sviatky cirkevného roka. Pripomínajú si narodenie Ježiša ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol nádej a spásu.


Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Večer sa rodiny stretávajú pri slávnostnom stole a vyzdobenom vianočnom stromčeku na Štedrovečernej večeri, ktorá symbolizuje jednotu rodiny. A tá by sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok. Súčasťou večere na Štedrý večer bývajú oblátky s medom, orechy, jablko, diétna polievka a ryba.

Katolíci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. december). Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich koledy a vianočné piesne, vrátane svetoznámej rakúskej skladby Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. V Bratislave sa na mnohých miestach konajú aj tzv. skoršie polnočné omše, napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú najmä rodiny s deťmi a starší ľudia. V kostoloch a domácnostiach veriacich nechýbajú scény z Betlehema s postavami Svätej rodiny, troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježiškovi a priniesli mu dary, s pastiermi či anjelmi ako aj zvieratkami.

Veriaci gréckokatolíckej cirkvi dodržiavajú na Štedrý deň nazývaný navečerie Roždestva prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa väčšinou začína modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré obvykle prednesie otec - hlava rodiny. Podávajú sa rôzne jedlá podľa zvykov daného regiónu, napríklad med, cesnak, hubová polievka, kapustnica, ryba, opekance s makom (nazývané bobaľky)a iné.

Na Štedrý deň v ranných hodinách sa v gréckokatolíckych kostoloch koná bohoslužba nazývaná kráľovské hodiny (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Názov "kráľovské" pochádza zo skutočnosti, že na tejto bohoslužbe sa voľakedy v Byzancii zúčastňoval cisár so svojím dvorom. Poobede (okolo 16.00 h) sa slávi veľká večiereň so sv. liturgiou Bazila Veľkého s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia Ježiša Krista.

V evanjelických kostoloch sa dnes popoludní a večer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Bohoslužby sa konajú aj v iných kresťanských chrámoch.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR