Krčméry: Vakcíny proti COVID-19 sú dobrou správou, napriek tomu je stále sa čoho obávať

Nielen pre postoj ľudí k očkovaniu, ale aj pre to, že stále nevieme, ako na vakcíny budú reagovať starší ľudia.

Pre portál vZdravotnictve.sk to povedal epidemiológ Vladimír Krčméry, ktorý má bohaté skúsenosti s očkovacím procesom v Afrike a na Slovensku v prvej polovici roka pomáhal vláde „hasiť“ problém šíriacej sa pandémie.

„Vakcína je dôležitý prelom v potlačení epidemickej formy (súvislá reťaz prípadov tej istej infekcie) na dormantnú (spiacu) a sporadickú formu,“  hovorí expert na tropickú medicínu.

Kým príde vakcína na Slovensko, už s ňou budú skúsenosti

Ešte v júni profesor Krčméry predpokladal, že vakcíny sa dočkáme do Vianoc. V Spojených štátoch je táto hranica reálna. Rusko a Čína už dva mesiace očkujú vakcínami z ich domácej kuchyne. Keď príde vakcína na slovenský trh, budeme už mať vďaka tomu jeden až dvojmesačné skúsenosti.

„Európska únia (EU) začne dostávať prvé zásielky najprv z USA, ak zvýšia, a európska vakcína by mohla získať registráciu v januári. Kedy však príde na rad Slovensko? Treba počítať mesiac, lebo asi na prvom mieste pôjdu najproblémovejšie oblasti EÚ, kam našťastie, z hľadiska mortality, Slovensko nepatrí,“ myslí si Krčméry.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) uviedol, že Slovensko má nakontrahovaných viac ako 17 miliónov vakcín od šiestich rôznych výrobcov a bude ich môcť čerpať podľa toho, ako budú jednotlivé vakcíny k dispozícii. Pre Slovákov by mali byť zadarmo, pričom očkovanie nebude povinné.

Skepsa k vakcínam

Napriek pomerne dobrým správam však je stále čoho sa obávať. Ako hovorí slovenský epidemiológ, súčasný násobný záujem o očkovanie proti chrípke svedčí o tom, že môže nastať aj situácia, že nebude dostatok vakcín ani pre rizikové skupiny, teda pre seniorov či zdravotníkov.

Zároveň je ale otázne, aký bude postoj verejnosti k očkovaniu. „Zaiste, je tu aj riziko zdôrazňovania vedľajších účinkov u predchádzajúcich vakcín a skepsa k vakcínam. Pri obrovskom rozsahu a dopade epidémie na spoločnosť vrátane ekonomiky však verím, že dopyt bude väčší ako ponuka na trhu,“  hovorí epidemiológ.

Dobrá správa pre Slovákov

Dobrou správou pre nás je, ako spomínal Krčméry, že Slovensko nepatrí ku krajinám, ktoré majú najväčší problém s COVID-19. Jedným z dôvodov, prečo sme na tom pomerne dobre, môže byť aj plošné testovanie.

„Plošné testovanie bolo aktívnym krokom, krokom správnym smerom. Podľa mňa, dve, niekde boli až tri kolá, stačia a antigénové testy budeme využívať v najviac zasiahnutých obciach, osadách, domovoch sociálnych služieb (DSS) a nemocniciach, čiže v rizikových komunitách,“ hovorí slovenský epidemiológ.

Reštart Slovenska

Testovanie antigénovými testami bude mať podľa Krčméryho uplatnenie aj pri reštartovaní kultúrnych, náboženských a niektorých ďalších aktivitách, ako sú hotelové služby či šport. Zmysel má aj na hraniciach, hlavne s krajinami, kde bude chorých násobne viac ako u nás.

„Napriek limitácii antigénového testu, o čom všetci vieme, na screening nič lepšie nie je. Možno bude vhodné časť rizikových pozitívnych pretestovať antigénovým testom simultánne s PCR testom,“  vysvetľuje Krčméry a zdôrazňuje, že súbežne testovať treba, samozrejme, aj tých, ktorí boli s nimi v kontakte.

Výhrady voči antigénovým testom síce sú, ale výhody screeningu prevyšujú ich limitácie. Navyše, iné screeningové testy k dispozícii nemáme. Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (SAV) a firma Multiplex DX však vyvinul test, ktorý dokáže rozoznať chrípku a koronavírus.

„Pri správnej indikácii je každé testovanie užitočné, jednak pomôže eliminovať tých najinfekčnejších, jednak dáva lepší prehľad o geografickej distribúcii choroby,“ vysvetľuje Krčméry.

Jedným dychom však dodáva, že aj keď plošné testovanie možno považovať za úspech, nie je to „jediná cesta na kontrolu epidémie“. Treba ho napriek všetkému kombinovať s „lokálnymi či plošnými karanténnymi opatreniami“.