Krásy Slovenska sa v najnovšom čísle venujú Zamaguriu

Bratislava 14. novembra (TASR) - Posledné tohoročné dvojčíslo (11-12) časopisu Krásy Slovenska po príhovore šéfredaktora Daniela Kollára na vstupných stranách publikuje rozhovor s Ivanom Bohušom mladším, rodeným „Tatrancom“, známym popularizátorom Vysokých Tatier, ktorý kráča v šľapajach svojho otca, rovnako známeho milovníka a propagátora Vysokých Tatier. Rozhovor pripravila Zuzana Kollárová pri príležitosti životného jubilea (60) Ivana Bohuša mladšieho, v súčasnosti meteorológa Ústavu vied o Zemi SAV v Skalnatej doline.


Najväčší priestor časopis tentoraz venuje Zamaguriu. V samostatných kapitolách v tejto časti popularizačne približuje „tradičnú architektúru goralského typu“, „tradičnú stravu a stravovanie“, „kalendárne zvyky“ a v rubrike Tipy na víkend odporúča „Zamagurské slávnosti“ a populárnych „pltníkov na Dunajci“.

Múzejník Peter Maráky v článku Kmetianum a Príroda Turca v Múzeu Andreja Kmeťa v Martine opísal najnovšie prírodovedné expozície v Múzeu A. Kmeťa. O obsahu prvej expozície hovorí už jej názov – Príroda Turca. Druhá expozícia – Kmetianum približuje dejiny Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorá je vlastne kolískou slovenského múzejníctva.

Popularizačnú reportáž S deťmi v Tatrách napísala Danica Púryová.

Viacročný cyklus Túry do literatúry, ktorého autormi sú Ján Bábik a Jaroslav Rezník, nás v tomto čísle zavedie do údolia rieky Nitry a potom priamo do mesta Nitra.

Čo sa skrýva pod Ružínom? – to je titulok článku Daniely Medvecovej, v ktorom čitateľa zavedie pod hladinu vodného diela Ružín a porozpráva stručnú históriu dedín, ktoré boli priehradou zatopené, aj „čo bolo s ľuďmi“.

Víťazom ankety Strom roka 2017 sa stala jabloň z Bošácej a bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka – to je základná informácia samostatného článku o priebehu a výsledkoch ankety.

Článok známeho propagátora krás slovenskej prírody Ivana Kňazeho má názov Drobnosti v krajine. Autor v ňom približuje niektoré pozoruhodnosti správania živočíchov v prírode i s trpezlivou prácou fotografa, ktorý chce tieto okamihy zaznamenať na fotografie.

Kritický charakter má článok Karola Mizlu Kráľova hoľa – bude celá holá? Autor v ňom sprístupnil krásu tejto hory z pohľadu dnešného cykloturistu.

Aktuálnosť nedávnej pamiatky zosnulých pripomína informatívny článok Mikuláša Hubu Bratislavské cintoríny: vtedy a dnes. Autor v článku zdôraznil aj dosť „dramatický zápas ochranárov a kultúrnej verejnosti za záchranu bratislavských historických cintorínov – výnimočných oáz zelene a pokoja v strede intenzívne urbanizovaného a hlučného mestského prostredia.“

Dávnejšiu minulosť známeho pevnostného systému v Komárne opísal v popularizačnej historizujúcej štúdii Peter Toman. Štúdia má názov Pevnosť Komárno.

Najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier odborníka, ale i poučenejšieho laika zaujme „svojou dvojtvárnosťou, pretože existuje značný morfologický rozdiel medzi jeho južnými a severnými svahmi“, tvrdí Peter Urban v článku Ďumbier – vrch dvoch tvárí a prostredníctvom výrokov ďalších milovníkov prírody potvrdzuje túto zvláštnosť Slovákmi obľúbeného vrchu.

V rubrike „Odporúčame navštíviť“ si môžeme prečítať článok Jána Mičovského Byzantský kupec si vybral malebné miesto, v ktorom opísal históriu nálezu pokladu byzantského kupca v Zemianskom Vrbovku. Poklad našiel 7. mája 1937 roľník Ján Štimel. Miesto nálezu od 26. augusta tohto roku označuje pamätník V pavučinách času z ateliéru výtvarníka Fera Guldana.

Dramatickú históriu stavby Chaty na Kráľovej studni, ktorá tesne pred otvorením v septembri 1927 vyhorela, v rovnomennom článku vyrozprával Dušan Kaliský.

Autorom podobného článku popularizačného charakteru Zádielska dolina je Richard Wetter. Dolina je vlastne „monumentálna krasová tiesňava, oddeľujúca Zádielsku planinu od planiny Horný vrch v juhovýchodnej časti Slovenského krasu, na kraji ktorej leží malá rázovitá obec Zádiel a dnes už nevedno, či táto obec dala meno doline, alebo to bolo naopak“.

Jubilujúci Ivan Bohuš ml. tentoraz napísal esej V tieni veľkého brata o zadnom Gerlachovskom štíte, ktorý je troška v pozadí záujmu horolezcov, no dobýjal sa rovnako ťažko ako jeho „veľký brat“.

V rubrike Naši vo svete našla priestor reportáž Tomáša Kubuša Uzbekistan – Hodvábnou cestou.

Záverečné strany čísla sú venované 2. časti reportáže Vladimíra Chrapčiaka, ktorá má názov Cesta hrdinov SNP a o namáhavosti ktorej hovorí druhý titulok – 412 km za 19 dní.

Obsah všetkých článkov v čísle je bohato sprevádzaný farebnými fotografiami.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR