Krásy Slovenska došli v literárnom putovaní do rodiska Štúra - Uhrovca

Bratislava 23. novembra (TASR) - Populárny a popularizačný časopis Klubu slovenských turistov, dvojmesačník Krásy Slovenska, od leta 2009, teda už viac ako šesť rokov pravidelne uverejňuje rubriku Túry do literatúry. V skutočnosti je to literárny zemepis, čiže komentovaný sprievodca po nehnuteľných literárnych pamiatkach na Slovensku. Jeho autori Ján Bábik a Jaroslav Rezník st. tohoročný cyklus pripravili tak, aby v záverečnom dvojčísle docestovali vo svojom literárnom putovaní do rodiska Ľudovíta Štúra - do Uhrovca. Jaroslav Rezník v článku Od Váhu až do Štúrovho kraja zmapoval literárne okolie Uhrovca a Ján Bábik v článku V rodisku Ľudovíta Štúra zašiel priamo do Uhrovca a do jeho rodného domu.


Ján Bábik vo vstupnom perexe k článku napísal: „Výnimočnosť Štúrovho diela a odkazu zarezonovala nielen na Slovensku, kde sme rok 2015 vyhlásili za Rok Ľudovíta Štúra, ale aj za jeho hranicami - UNESCO Ľudovíta Štúra zaradilo do kalendára svojich výročí, čo možno považovať za výnimočný hold nášmu veľkému rodákovi a jeho uznanie v medzinárodnom kontexte. Táto aktivita potvrdila Štúrov nadnárodný význam.“ A vecnú stránku obsahu článku začína týmto konštatovaním: „Na Ľudovítovi Štúrovi je fascinujúce, čo všetko dokázal vykonať v takom krátkom čase, ktorý mu osud určil. Vykonal to, čo niekedy tvoria celé generácie. Neuveriteľnou charizmou dokázal okolo seba sústrediť rovnako zapálených a odhodlaných ľudí, ktorí posunuli Slovensko ďaleko vpred.“

V ďalších riadkoch článku nás autor zavedie do Štúrovho rodného domu, v skutočnosti do budovy jednotriednej školy, s malým bytom pre učiteľa v zadnej časti. Dom po dostavbách dnes už pôsobí rozložitejšie ako v Štúrových detských rokoch. No napriek tomu stále viditeľne kontrastuje s mohutným zayovským kaštieľom na kopci nad ním. Aj to však bol priestor Štúrových chlapčenských hier, ale i sezónnych robôt. Autor v ďalšom texte pripomína celú Štúrovu rodinu, všetkých Štúrovcov, čo sa narodili Samuelovi Štúrovi a Anne Michalcovej v Uhrovci. A krátko uvádza aj ich životné osudy. Okrem Ľudovíta boli to Samuel Štúr mladší, Ján Štúr a Karolína Štúrová. Ich otec je v Uhrovci aj pochovaný a jeho hrob zdobí skromný, no dôstojný pomník. Uprostred mestečka stojí Štúrov pamätník v nadživotnej veľkosti, v hornej časti zakončený Štúrovým sochárskym portrétom (bustou s poprsím) od Jozefa Pospíšila. Bol odhalený v roku 1936.

Posledné tohoročné dvojčíslo časopisu Krásy Slovenska si pripomína osobnosť Ľudovíta Štúra ešte v jednom materiáli. Nájdeme ho v rubrike Čo písali Krásy Slovenska v roku .... V tomto prípade ide o rok 1995. Vtedy sme si pripomínali 180. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Autor článku Daniel Kollár o tom napísal: „Tak ako si v tomto roku pripomíname 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, aj rok 1995 sa niesol v znamení jednej z najvýznamnejších osobností histórie a kultúry Slovenska. Krásy Slovenska nezostali bokom a predstavili niektoré miesta, ktoré v živote Ľudovíta Štúra zohrali rozhodujúcu úlohu. Ľ. Petríková podrobne predstavila najmä štúrovské pamiatky v Modre, kam sa presťahoval v roku 1851. Modra pre neho nebola takým čiernym mestom, ako sa všeobecne usudzuje. Tu ho síce zasiahli odchody blízkych, avšak naďalej sa venoval vedeckej a literárnej práci a rozbehol niekoľko podujatí na pozdvihnutie národného života a najmä školstva. Voľný čas trávil prechádzkami do prírody a v okolí Modry mal vychodené cestičky i obľúbené výletné miesta.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR