Krásu amazonského pralesa zničí hydroelektráreň

Foto: SITA/APBRAZÍLIA 4. marca (WEBNOVINY) - Brazílsky súd zrušil zákaz výstavby obrovskej hydroelektrárne v amazonskom pralese, o ktorom len nedávno rozhodol nižší súd.


Ten svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v súvislosti s projektom ešte nebolo splnených všetkých 29 podmienok ochrany prírody. Podľa nového verdiktu vyššieho federálneho súdu zo štvrtka však pre povolenie začiatku výstavby ešte všetky z týchto podmienok splnené byť nemusia.

Uprostred brazílskeho pralesa by mala vzniknúť jedna z najväčších vodných elektrární sveta. Začiatkom februára plány pre hydroelektráreň Belo-Monte na rieke Xingu vo federálnom štáte Pará odklepla brazílska vláda, a to aj napriek tomu, že proti plánovanému megaprojektu už roky protestujú amazonskí indiáni. V roku 1989 sa im podarilo ešte dosiahnuť odloženie výstavby, teraz sa však projekt podľa všetkého predsa len zrealizuje.

Výherca multimiliardovej zákazky bude musieť zaplatiť okolo 600 miliónov eur na ochranu prírody a miestnych obyvateľov. Päťsto kilometrov štvorcových bude totiž zatopených, až 50 tisíc ľudí môže stratiť svoj životný priestor. Aký dopad bude mať tento krok na životné prostredie, je zatiaľ len ťažko odhadnuteľné. Náklady na projekt sa odhadujú na 8,5 miliardy

Amazonský prales je rozsiahly (5 500 000 km2 veľký) tropický dažďový les v Južnej Amerike. Leží v štátoch Brazília (viac než 60%), Kolumbia, Peru, Venezuela, Ekvádor, Bolívia, Guyana, Surinam, a Francúzska Guyana. Podobný pojem je Amazónia. Celý Amazonský prales predstavuje viac ako polovicu zostávajúcich tropických dažďových lesov na svete. Veľmi často sa o nich hovorí v súvislosti s ubúdaním zalesneného územia v tejto oblasti. Odlesňovanie spôsobuje predovšetkým rastúcu životnú úroveň a prudký nárast populácie v Brazílii a súvisiaci hlad po poľnohospodárskej pôde.

Odlesňovanie zapríčiňuje aj zmenu klímy, pretože stromy prevádzajú fotosyntézu a zaisťujú stály prísun kyslíka, pričom z atmosféry odoberajú oxid uhličitý, ktorý je významným skleníkovým plynom. Skleníkové plyny majú na svedomí tzv. skleníkový efekt a s ním spojené globálne otepľovanie.

Zdroj: wiki