Kramár prenajíma byty

Príjem z prenájmu bytov pomáha Maro-šovi Kramárovi pri rokovaniach o novej robote a o honorároch. ,,Môžem si sám postaviť latku, lebo viem, že keď o tento kšeft prídem, tak nezomriem od hladu,“ hovorí. Dodáva, že v každom povolaní je príjemné, ak od neho nie je človek absolútne závislý a nemusí sa preto nikomu podkladať.
Celkovo má Kramár tri byty a spláca úver. Priznáva, že si takto privyrába už dlhšie. Prvý byt zrenovoval na Palisádach, a keď išiel do Ameriky, prenajal ho. Potom sa oženil a s manželkou si vybudovali iné rodinné hniezdo a byt prenajíma ďalej. Odvtedy pravidelne investuje našetrené peniaze do nehnuteľností. Aj v súčasnosti rekonštruuje byt, ktorý sa chystá prenajímať. ,,Nie som dravý človek, ktorý sa ráno o šiestej hrnie do roboty a nie som ani typ podnikateľa, ktorý buduje firmu. Idem cestou ľahšieho odporu. Kúpim byt, zrekonštruujem ho, a potom sa ho snažím prenajímať,“ vysvetľuje svoju filozofiu Kramár. 
 

Herec Maroš Kramár sa bojí lekárov, a tak si jesenné prechladnutia lieči ľudovými receptmi a aj v zime sa kúpe vo vírivkovej vani na dvore. Hoci je v súčasnosti na obrazovke opäť často, stále mu chýba viac hereckých príležitostí.
Režisér Bohdan Sláma povedal, že herci majú energiu šamanov. Vnímate ju?
- V niektorých prípadoch by sa to dalo k tomu trošku prirovnať. Keď je predstavenie dobré a vidíte, že divák je pozorný, vhodne reaguje a cítite, že s vami súladí...  to je trochu šamanský pocit, lebo vy ho ovládate emóciami. Najväčší zážitok tohto druhu som mal, keď sme hrali Na skle maľované vo Východnej, kde bolo asi štrnásťtisíc divákov, skrátka masa ľudí. Vtedy som pochopil, prečo sa rockoví speváci väčšinou zbláznia.
Keby ste mali tú energiu, ktorá sa šamanom pripisuje, ako by ste s ňou naložili?
- Asi by som sa dal na liečiteľstvo, pomáhal by som chorým ľuďom. To by mi robilo radosť. A keby som mal ešte väčšiu silu, tak by som sa snažil potlačiť v nich závisť a negatívne vlastnosti, ktoré sú ľuďom síce vlastné, ale znepríjemňujú nám život.
Doktorov sa vraj bojíte.
- Veľmi. A nie som ani zvyknutý byť v nejakej opatere. Som vyznávačom slobody a nezávislosti a akékoľvek obmedzovanie, vrátane choroby, mi je proti srsti. Odjakživa sa snažím vylízať z nej sám.
Máte osvedčené recepty na jesenné prechladnutia?
- Zohriatu slivovicu s medom, prevarené mlieko so surovým žĺtkom a veľa cesnaku.
Na dvore vraj máte bublinkovú vaňu a aj v zlom počasí v nej so ženou relaxujete.
- Väčšinou v nej oddychujem sám.
Ste taký otužilý?
- Nie. Je v nej tridsaťsedemstupňová voda. Najviac mi chutí v zime, keď mrzne. Je to masážna vaňa. Sedím v nej skoro každý deň a moja žena sem-tam. Deti sa tiež raz za čas pridajú a niekedy do nej aj všetci naliezeme. Pre mňa je to jediných dvadsať minút, počas ktorých ma nič nebolí. Voda nadľahčuje, aj sa tam cítim byť štíhlejší, aj mám pocit, že cvičím, lebo tie vírivky ma masírujú. Pre mňa ako lenivého človeka je to veľmi príjemné. Dúfam, že je to aj zdravé.
Pochádzate z hereckej rodiny. Pritiahlo vás teda prostredie divadla prirodzene alebo...
- Myslíte, skôr poznačilo.
Mali ste ako dieťa sny o iných povolaniach?
- Keď som bol malý, chcel som byť smetiarom, ako všetci chlapci, aby som sa mohol voziť vzadu na aute. To je vzrušo. Alebo som si predstavoval, že by som bol Gottom. Páčilo sa mi, ako točil šnúrou od mikrofónu.
Mali ste v škôlke lásku?
- Mal, len už neviem, ako sa volala. Ale pamätám sa, že sme si ukazovali, čo máme v nohavičkách. Dnes si to ukazujú v reality šou, takže vidím, že sme boli ďaleko vpredu.
Ako to bolo?
- Podrobnosti odo mňa nechcite.
Ženy vás považujú za šarmantného muža. Ako sa vy sám vnímate?
- Je príjemné počúvať o svojom šarme, ale ja neviem, či preň niečo robím. Snažím sa neobťažovať druhých svojimi problémami. To je asi základ. Každý má dosť svojich starostí. Sám si musím pomôcť. Veľa ľudí si potom myslí, že som bezstarostný, bezproblémový, ale nie je to pravda. Mám starosti ako každý, ale neotravujem. Sme tu len raz a život si treba spríjemňovať, ako sa len dá. Samozrejme, nie na úkor niekoho iného.
Aké máte princípy svojho spolužitia s manželkou?
- Myslím, že úplne normálne, ako každá bežná rodina. Katalyzátorom všetkých sporov sú deti. To, čo mi povie manželka dnes, by mi nepovedala, keby sme boli slobodní. Ale zase mi aj odpustí veci, ktoré by mi neodpustila, keby sme boli slobodní. Deti, pokiaľ to myslíte vážne, vás držia pokope a naše manželstvo sa vyvíja ako každé iné - chvíľku je zamračené, chvíľku slnečno. Je postavené na tolerancii a na chápaní jeden druhého.
Dnes ste znovu na vrchole. Moderujete, hráte v seriáli, účinkujete v zábavnej relácii Inkognito...
- A ešte stále mám pocit, že máme málo hranej tvorby. Je veľa talkshow a zábavných programov, v ktorých vystupujem buď ako moderátor, alebo ako hosť, ale to nie je to, čo ma napĺňa. Mňa napĺňa herecká práca. Aj keď teraz sa už rozbehli televízne seriály... Zdá sa, že sa to pomaličky vracia. Už len aby toho bolo čím ďalej tým viac, aby bolo z čoho vyberať a bolo to aj kvalitné.
Mnohí herci začali podnikať. Aj vy ste mi raz hovorili, že práve rekonštruujete byt, ktorý chcete prenajímať. Je to pre vás zdroj ďalšieho príjmu?
- Áno. Robím to už dosť dlho. Prvý byt som si zrenovoval na Palisádach a keď som išiel do Ameriky, prenajal som ho. Potom som sa oženil a rodinné hniezdo sme si so ženou vybudovali inde. Tento byt prenajímam ďalej a vždy, keď si našetrím väčšie peniaze, investujem ich do nehnuteľnosti. Nie som dravý človek, ktorý je už o šiestej ráno žhavý do práce a nie som ani ten druh podnikateľa, ktorý ide za svojím a buduje firmu. Idem preto ľahšou cestou odporu. Kúpim byt, zrekonštruujem ho, a potom sa ho snažím prenajímať.
Koľko bytov už máte?
- Mám ich niekoľko, dva voľné práve ponúkam na prenájom.
Tento druh príjmu vám asi dáva aj pocit istoty.
- V každom povolaní je nepríjemné, keď ste od neho finančne absolútne závislý. My herci navyše čakáme, kým nás niekto osloví. Takto nemusím brať všetko a podkladať sa. Je to pre mňa aj výhodná východisková situácia pri rokovaní o nejakej robote alebo o honorári. Môžem si sám postaviť latku, lebo viem, že keď o tento kšeft prídem, tak nezomriem od hladu.
Ako si vychutnávate toto ročné obdobie? Máte nejakú sezónnu aktivitu typickú pre jeseň?
- Šarkanov. Máme ich troch a už sa teším, ako ich pôjdeme púšťať, keď bude dobrý vietor. Môj šarkan sa však ovláda dvoma rukami. Deti na to ešte nedorástli a ja som sa to ešte stále nenaučil, preto nám väčšinou padá.

Povedali o ňom

Zdena Studenková: - S Marošom Kramárom sme kolegovia už toľko rokov, že aj jeho lenivosť a niekedy ľahší prístup k životu mu odpúšťam. To je na ňom príťažlivé a šarmantné.

Ján Kroner: - Maroš je dobrý kamarát a férový človek. Ale keď som ho videl v plavkách, uvedomil som si, že by sa mohol viac venovať svojej fyzičke. Tým skôr, že mi stále hovorí, že som tlstý.

Zuzana Fialová: - Vždy, keď ho zbadám, najprv sa naštvem a pýtam sa, ako je možné, že niekto má v živote toľko šťastia. Ale jemu sa to nedá závidieť. On je také nekonfliktné slniečko.
Galina Lišháková