|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. novembra 2011
Kráľ Bahrajnu je zdesený správou o brutalite zásahov polície
Reformy, ktoré majú zamedziť ďalšiemu zneužívaniu moci zo strany bezpečnostných síl, prisľúbil bahrajnský kráľ Hamád. Monarcha tak reagoval na nezávislú správu o potláčaní protestov v ...
Zdieľať
MANÁMA 24. novembra (WEBNOVINY) - Reformy, ktoré majú zamedziť ďalšiemu zneužívaniu moci zo strany bezpečnostných síl, prisľúbil bahrajnský kráľ Hamád. Monarcha tak reagoval na nezávislú správu o potláčaní protestov v kráľovstve, podľa ktorej úrady použili proti demonštrantom "nadmernú silu".
Kráľ Hamád vyjadril nad zisteniami "zdesenie" a prisľúbil, že "takéto bolestné udalosti sa už nezopakujú."Správu akceptovala aj bahrajnská vláda, ktorá vo vyhlásení vyjadrila „ľútosť“ v súvislosti „so zlým zaobchádzaním so zadržanými, ako aj s piatimi mŕtvymi v dôsledku mučenia.“
Dlho očakávanú 500-stranovú správu o udalostiach z februára a marca prezentovala v stredu kráľovi bahrajnská nezávislá komisia na čele s bývalým právnikom OSN Cherifom Bassiounim. Jej zvyšní členovia neboli občanmi Bahrajnu.
Podľa údajov správy použili úrady počas protestov nadmernú silu a početní zadržaní demonštranti boli psychicky alebo fyzicky mučení. Správa zároveň konštatovala, že nenašla dôkaz o prepojení protestov na Irán, ktorý úrady za prevažne šiitskými nepokojmi videli.
Ako však v tejto súvislosti uviedol kráľ Hamád, Irán „podnecoval sektárske spory“ počas protestov. „Iránska propaganda rozdúchavala plamene sektárskych svárov, čo je netolerovateľné zasahovanie do našich vnútorných záležitostí, čím Bahrajn veľmi utrpel,“ uviedol kráľ.
Bahrajn a predovšetkým jeho Perlové námestie v metropole Manáma sa stal po vzore Tuniska a Egypta ohniskom opozičných protestov. Demonštrovali najmä väčšinoví šiitskí moslimovia žiadajúci rovnocenné postavenie v krajine, kde posledných 200 rokov vládne sunnitská kráľovská rodina.
Šiiti tvoria 70 percent bahrajnskej populácie, sťažujú sa však na systematickú diskrimináciu vrátane vylúčenia z vládnych a politických funkcií.
Počas násilností zahynulo viac než 35 ľudí, vrátane piatich príslušníkov a piatich zatknutých, ktorých vo väzení umučili. Stovky ľudí utrpeli zranenia. Ako sa ďalej uvádza v správe, zatkli celkove 2929 ľudí, najmenej 700 je stále vo väzení.
Správu komisia zverejnila niekoľko hodín po vypuknutí ďalších protestovv dvoch šiitských dedinách. Skoro ráno vyšli do ulíc aktivisti za ľudské práva aj v Aali, kde podľa reportéra agentúry AFP polícia použila slzný plyn a gumené projektily.
„Videl som policajný útok. Bolo tam niekoľko desiatok kričiacich a skandujúcich demonštrantov. Polícia proti nim zaútočila slzným plynom, gumenými projektilmi a zvukovými bombami,“ povedal aj Muhammad Maskátí z Bahrajnskej mládežníckej spoločnosti pre ľudské práva.
Kráľ Hamád vyjadril nad zisteniami "zdesenie" a prisľúbil, že "takéto bolestné udalosti sa už nezopakujú."Správu akceptovala aj bahrajnská vláda, ktorá vo vyhlásení vyjadrila „ľútosť“ v súvislosti „so zlým zaobchádzaním so zadržanými, ako aj s piatimi mŕtvymi v dôsledku mučenia.“
Dlho očakávanú 500-stranovú správu o udalostiach z februára a marca prezentovala v stredu kráľovi bahrajnská nezávislá komisia na čele s bývalým právnikom OSN Cherifom Bassiounim. Jej zvyšní členovia neboli občanmi Bahrajnu.
Podľa údajov správy použili úrady počas protestov nadmernú silu a početní zadržaní demonštranti boli psychicky alebo fyzicky mučení. Správa zároveň konštatovala, že nenašla dôkaz o prepojení protestov na Irán, ktorý úrady za prevažne šiitskými nepokojmi videli.
Ako však v tejto súvislosti uviedol kráľ Hamád, Irán „podnecoval sektárske spory“ počas protestov. „Iránska propaganda rozdúchavala plamene sektárskych svárov, čo je netolerovateľné zasahovanie do našich vnútorných záležitostí, čím Bahrajn veľmi utrpel,“ uviedol kráľ.
Bahrajn a predovšetkým jeho Perlové námestie v metropole Manáma sa stal po vzore Tuniska a Egypta ohniskom opozičných protestov. Demonštrovali najmä väčšinoví šiitskí moslimovia žiadajúci rovnocenné postavenie v krajine, kde posledných 200 rokov vládne sunnitská kráľovská rodina.
Šiiti tvoria 70 percent bahrajnskej populácie, sťažujú sa však na systematickú diskrimináciu vrátane vylúčenia z vládnych a politických funkcií.
Počas násilností zahynulo viac než 35 ľudí, vrátane piatich príslušníkov a piatich zatknutých, ktorých vo väzení umučili. Stovky ľudí utrpeli zranenia. Ako sa ďalej uvádza v správe, zatkli celkove 2929 ľudí, najmenej 700 je stále vo väzení.
Správu komisia zverejnila niekoľko hodín po vypuknutí ďalších protestovv dvoch šiitských dedinách. Skoro ráno vyšli do ulíc aktivisti za ľudské práva aj v Aali, kde podľa reportéra agentúry AFP polícia použila slzný plyn a gumené projektily.
„Videl som policajný útok. Bolo tam niekoľko desiatok kričiacich a skandujúcich demonštrantov. Polícia proti nim zaútočila slzným plynom, gumenými projektilmi a zvukovými bombami,“ povedal aj Muhammad Maskátí z Bahrajnskej mládežníckej spoločnosti pre ľudské práva.