Krádeže radiátorov? Výhodný biznis!

  Aj keď starosta Ladislav Šaňa s týmto údajom nesúhlasí, nie je u nás problém predať hoci i kamión radiátorov. Zákon o odpadoch síce obmedzuje výkup niektorých druhov surovín. Radiátory však medzi ne nepatria. Navyše, zákon nestanovuje limity v množstve odobraných surovín. Záleží teda na pracovníkovi zberne, či neprimerané množstvo prineseného materiálu ohlási, alebo nie. Pri výkupe železného šrotu nemôže od predávajúceho žiadať ani občiansky preukaz ako pri odbere farebných kovov.
Ako nám potvrdil pracovník košickej zberne surovín, zákon im ukladá hlásiť len podozrivé „ponuky’’- napríklad kanálové poklopy, dopravné značky, materiály zo železníc a podobne. Od jednotlivcov vykupujú radiátory v obmedzenom počte, v Košiciach je však 25 zberní železného šrotu a ak si niekto dá námahu, môže predávať „tovar“ po menších množstvách, bez toho, aby vzbudil podozrenie.
Majiteľ prešovskej výkupne surovín Milan Čačko sa s výkupom veľkého množstva radiátorov stretol, išlo však o legálnu kompletnú výmenu radiátorov v internáte. „Ak by s takým množstvom prišiel niekto individuálne, už je to podozrivé a malo by sa to hlásiť,“ hovorí Čačko. „Stretávame sa aj so snahou o predaj kanálových poklopov či hliníkových značiek. Naša firma ich však v žiadnom prípade neodoberie. Vynaliezavosť niektorých ľudí je skutočne obrovská. Keď zistili, že od nich neprevezmeme napríklad kanálový poklop, rozbili ho na 10- až 15-centimetrové kúsky a šikovne ich zamiešali medzi iný šrot.“
O takýchto praktikách by vedel hovoriť i pracovník zberne surovín v Kežmarku. Aj tu sa stretli s pokusmi predať rôzne druhy materiálov vrátane rozbitých poklopov či radiátorov.

Iveta Benková