Kozolka donášal na kolegov, spolupracoval s kontrarozviedkou

BRATISLAVA 24. mája (WEBNOVINY) - Prokurátor Jaroslav Kozolka v stredu vyhlásil, že nikdy nebol vedomým spolupracovníkom vojenskej kontrarozviedky (VKR). Jeho spis podľa denníka Sme dokazuje, že nehovoril pravdu. Sme spis sprístupnil Ústav pre štúdium totalitných režimov v Prahe.


Podľa dokumentov sa Kozolkova spolupráca s komunistickou kontrarozviedkou začala, keď pracoval ako zdravotník vo vojenskom útvare v Rusovciach. Zamestnal sa tam po tom, čo v Žiline skončil na vojenskom učilišti odbor špecializovaný na zdravotníctvo. Jeho riadiacim dôstojníkom bol Peter Urban.


Jaroslav Kozolka poprel, že vedome spolupracoval s kontrarozviedkou

Kozolka podľa Sme v októbri 1988 ešte ako kandidát tajnej spolupráce na stretnutí Urbana informoval o nečestných praktikách vojaka Miroslava Trenčana. „Uviedol, že Trenčan sa mu pri spoločnej ceste z práce chválil "ako vie vybavovať" kontrolné orgány, ktoré k nim prídu. Povedal, že má prostriedky, ktoré primiešava do kávy alebo čaju a tieto sa nedajú chuťou poznať. Dotyčný dostane hnačku a bolesti žalúdka. Podľa jeho vyjadrenia to už vyskúšal niekoľkokrát a malo to výborný výsledok. Tiež uviedol, že to občas skúša i na vojakoch služby.“ Kozolka informáciu o Trenčanovi uzavrel hodnotením, že sa „krajne negatívne stavia k výkonu verejnej služby“.

V januári 1989 už podľa Sme Kozolku prekvalifikovali z kandidáta na agenta. Kým kandidáti o tom, že spolupracujú s ŠtB, nemuseli vedieť, agent už na spoluprácu dával súhlas, pripomenul denník. Tak to bolo podľa Sme aj v prípade Kozolku. V spise je jeho vlastnoručne napísané vyhlásenie o spolupráci. Podpísal ho v decembri 1988. Dostal aj heslo na kontakt so svojím riadiacim dôstojníkom: Pozdravuje vás doktor z Rusoviec.

Kozolka podľa denníka VKR informoval aj o vojakovi Pavlovi Královi, ktorý bol v Rusovciach nespokojný. Ten mu hovoril o svojich snoch o živote na Západe, kde bol ako člen tanečného súboru. „Život tam hodnotil kladne, čo všetko tam dostať v obchode, aká je tam voľnosť“. Kontrarozviedka na základe toho na Krála nasadila ďalších agentov, aby sledovali, či nechce emigrovať.

Kontrarozviedku zaujímal aj podpráporčík Marián Pčolár, ktorého strýko žil od roku 1938 v Amerike. Kozolka preto podľa denníka Pčolárovi položil niekoľko otázok a potom do záznamu nadiktoval, že so strýkom neudržiava kontakt, príbuzní zo zahraničia mu ani neprišli na svadbu. „Položartom uviedol, že by nezaškodili nejaké doláre".


Kozolka na prokuratúre patrí k najbližším ľuďom Dobroslava Trnku

Podľa denníka Sme nie je známe, dokedy Kozolkova práca pre kontrarozviedku trvala. Jeho riadiaci dôstojník Urban si ešte v januári 1990 spoluprácu s ním pochvaľoval. V budúcnosti ho plánoval využiť na boj proti fašizmu a „kultu násilia“.

Kozolka vo štvrtok na otázky o spolupráci neodpovedal. Nepovedal ani, či sa už skončila. Ako prokurátor riešil niekoľko káuz týkajúcich sa vojenského spravodajstva, kde boli podozriví práve jeho agenti. Vedenie prokuratúry sa ho v stredu zastalo s odôvodnením, že má previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň dôverné. Tú potrebuje, aby sa mohol oboznamovať s tajnými materiálmi.

Ani Národný bezpečnostný úrad nevysvetlil, ako je možné, že Kozolka previerku dostal. Zákon hovorí, že osoby, ktoré vedome spolupracovali s ŠtB, ju mať nemôžu. Hovorkyňa napísala, že každú novú skutočnosť preveria. Informácie o Kozolkovi sú pritom v pražskom archíve prístupné roky. Je vylúčené, že by ich nemali naše tajné služby, ktoré sa k previerkam jednotlivých osôb vyjadrujú.

Kozolka získal titul JUDr. na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1999 ako 31-ročný. Pôsobil na vojenskej prokuratúre v Bratislave. Potom prešiel na Generálnu prokuratúru SR, kde vyšetruje aj prípad Hedvigy Malinovej alebo údajnú sabotáž pri nezvolení Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora. Na prokuratúre podľa Sme patrí k najbližším ľuďom Dobroslava Trnku. Ten je podobne ako Kozolka bývalým vojenským prokurátorom.