Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

08. októbra 2005

Koženému hrozí 150 rokov väzenia



Keď sa začiatkom 90. rokov vrátil z emigrácie do Československa s pár tisícmi dolárov vo vrecku, stačil Viktorovi Koženému na veľkú kariéru iba bakalársky diplom z Harvard Extension School a krátka prax v jednej londýnskej finančnej firme.



Zdieľať
Na federálnom ministerstve financií sa hneď stal poradcom jedného z autorov kupónovej privatizácie Dušana Třísku. Rýchlo sa zorientoval a založil Harvardské fondy. Sľubmi o desaťnásobku rozprúdil kupónovú privatizáciu a úspešný bol aj v druhom kole. Desaťnásobok síce majiteľom kupónových knižiek vyplatil, ale než po afére s agentom tajnej služby Václavom Wallisom natrvalo opustil v roku 1994 Českú republiku, jeho majetok sa už počítal na miliardy. České súdy ho však obvinili z vytunelovania Harvardského priemyslového holdingu v sume asi 11,5 miliardy korún.
Vďaka svojmu rýchlo nadobudnutému bohatstvu získal Kožený, západnými médiami nazývaný „Pirát z Prahy“, bez problémov aj írske občianstvo. Do pozornosti bulvárnej tlače sa dostával svojím rozmarným spôsobom života. Do Guinnessovej knihy rekordov sa zapísal najdrahšou večerou sveta, keď za ňu v roku 1997 zaplatil asi 21 000 dolárov. Svoje obľúbené havanské cigary si na verejnosti rád pripaľoval librovými bankovkami. Ani na Bermudách si nežil zle. Kúpil si tam luxusné sídlo v Lyford Cay, kde majú svoje rezidencie aj viaceré svetové celebrity.
S jedlom rastie chuť, a tak sa Kožený pustil do ďalšieho lukratívneho projektu. So svojimi americkými spoločníkmi Frederikom Bourkem ml. a Davidom Pinkertonom sa rozhodli, že dobre zarobia aj na kupónovej privatizácii v Azerbajdžane. Chceli tam získať majoritný podiel v ropnom priemysle, najmä v štátnej ropnej spoločnosti SOCAR. Aby Kožený získal prevádzkový kapitál, vypožičal si od 15 amerických investičných fondov, ako aj od Kolumbijskej univerzity, významných senátorov a bankárov asi 450 miliónov dolárov. Časť peňazí bola určená na úplatky vysokým azerbajdžanským predstaviteľom, aby dali Koženého spoločnostiam Oily Rock Group a Minaret Group prednosť pri privatizácii. Medzi podplácanými bol vraj aj exprezident Gejdar Alijev a jeho syn Ilcham, v tom čase viceprezident spoločnosti SOCAR. Od roku 2003 je azerbajdžanským prezidentom. Ako povedal námestník riaditeľa newyorskej pobočky FBI Mark J. Mershon, „Kožený očakával taký zlatý dážď, že mohol sľúbiť skorumpovaným azerbajdžanským činiteľom dokonca dve tretiny výnosov, a stále by mal fantastický zisk.“ Podvádzal aj iným spôsobom, napr. nakupoval kupónové body a opcie po 40 centoch, ale investorom za ne účtoval 25 dolárov.
Lenže podvodníci „napálili“ podvodníka - kupónovú privatizáciu v Azerbajdžane nakoniec zrušili, ale úplatky sa Koženému nevrátili. Podvedení americkí investori ho na manhattanskom súde zažalovali za spreneveru 182 miliónov dolárov. Podľa štátneho zástupcu použil 95 miliónov na nákup kupónov pre seba a ďalších 17 miliónov dolárov na osobnú spotrebu.
Čo sa nepodarilo českej justícii, ktorá nemá zmluvu s Bahamami o vydávaní osôb, dosiahol vo štvrtok newyorský súd. Pasca zaklapla, keď bahamské úrady na žiadosť USA Koženého zatkli a včera mali rozhodnúť o jeho vydaní. Ak bude toto trio uznané za vinné, hrozí mu až 20 rokov za pranie špinavých peňazí a po päť rokov za každý z 27 bodov obžaloby za porušenie zákona proti podplácaniu zahraničných činiteľov, teda spolu až 150 rokov. České úrady teraz skúmajú, či sa nemôžu k žalobe v New Yorku pripojiť.

Kožený v časoch, keď si užíval plnými dúškami vytunelované peniaze.
 Foto archív

(apl, LN, iDnes)


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Busha mal do vojny poslať Boh!
<< predchádzajúci článok
V skratke