KOZ kritizuje navrhovaný zamestnanecký bonus

BRATISLAVA 6. augusta (WEBNOVINY) - Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) nepodporuje zavedenie zamestnaneckého bonusu pre zamestnancov s nízkym príjmom v takej podobe, ako to navrhlo ministerstvo financií. "Je to de facto štátna sociálna dávka, ktorou chce štát motivovať ľudí, aby pracovali za nízke mzdy," povedal na tlačovej besede viceprezident KOZ Vladimír Mojš. Týmto opatrením by podľa neho zmenila filozofia odmeňovania za prácu. "Zavedenie bonusu má za cieľ podporiť zamestnávanie zamestnancov za minimálnu mzdu alebo nižšiu, čím vytvára priestor pre zmrazovanie minimálnej mzdy," zdôraznil Mojš. Ako pokračoval, navrhovaný zamestnanecký bonus nie je adresný z hľadiska štruktúry zamestnancov, pričom nie sú preskúmané ani prepojenia a dôsledky za oblasť sociálnych dávok. "Poskytnutý zamestnanecký bonus zásadným spôsobom znevýhodní zamestnancov v sociálnom zabezpečení," uviedol viceprezident KOZ. Aktuálny príjem zamestnanca sa totiž podľa neho síce zvýši, ale zamestnanecký bonus sa nebude započítavať do vymeriavacieho základu pre výpočet dávok sociálneho poistenia. Dôchodky, nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti tak budú pre zamestnancov s nízkymi mzdami vďaka zamestnaneckému bonusu nižšie, ako keby mali o sumu zamestnaneckého bonusu vyššiu mzdu a z tejto vyššej mzdy by sa platili odvody. "Týmto bonusom sa zakladajú ešte chudobnejší dôchodcovia, lebo ich úroveň príjmov na dôchodku klesne ešte nižšie v porovnaní so mzdou, ktorú majú dnes," dodal. KOZ podľa Mojša namiesto zavedenia zamestnaneckého bonusu podporuje, aby sa, ak je to nutné, zdokonalila podpora zamestnávania znevýhodnených osôb v rámci aktívnej politiky trhu práce. Maximálna výška zamestnaneckého bonusu pre zamestnancov s nízkym príjmom, ktorý navrhuje od začiatku budúceho roka zaviesť rezort financií, by sa mala v ďalších rokoch postupne znižovať. Ako v pondelok uviedol riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Zdenko Krajčír, stane sa tak kvôli tomu, že úroveň životného minima, od ktorej závisí nezdaniteľná časť základu dane, rastie na Slovensku pomalšie ako minimálna mzda. "V ďalšej fáze bude musieť tento nástroj zmeniť parametre. Výška odpočítateľnej položky by sa mala viazať na niečo iné ako na životné minimum," povedal k zavedeniu zamestnaneckého bonusu. V budúcom roku by mal mesačný zamestnanecký bonus pre ľudí zarábajúcich od polovice minimálnej mzdy po minimálnu mzdu, teda od 4 345 Sk po 8 690 Sk, predstavovať 209 Sk. Pre ľudí so zárobkom nad 8 690 Sk má zamestnanecký bonus postupne klesať, pričom pri dosiahnutí hrubej mzdy v sume 9 960 Sk bude nulový. Zamestnanecký bonus si majú zamestnanci s nízkym zárobkom uplatňovať nie mesačne, ale až v ďalšom roku pri ročnom zúčtovaní dane. Prvýkrát by tak mal štát vyplácať zamestnanecký bonus až v roku 2010. Nárok na tento bonus bude mať daňovník len v prípade, že jeho príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR presiahli 6-násobok minimálnej mzdy, pričom tieto príjmy poberal aspoň počas šiestich mesiacov. Ministerstvo financií predpokladá, že si nová forma podpory nízkopríjmových skupín obyvateľstva vyžiada v nasledujúcich rokoch zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. Negatívne dopady na výnos z dane z prímov zo závislej činnosti rezort vyčíslil v roku 2010 na 261 mil. Sk (8,664 mil. €o rok neskôr na 139 mil. Sk (4,614 mil. €) a v roku 2012 by to malo byť 66 mil. Sk (2,191 mil. €). Keďže výnos z dane z príjmov zo závislej činnosti plynie takmer celý samospráve, najväčšie negatívne dopady navrhovaného opatrenia pocítia obce a vyššie územné celky. V roku 2010 by mal negatívny dopad na rozpočty obcí predstavovať 184 mil. Sk (6,108 mil. €), rozpočty vyšších územných celkov majú mať nižšie príjmy o 61 mil. Sk (2,025 mil. €), pričom dopad na samotný štátny rozpočet by mal byť vo výške 16 mil. Sk (531,1 tis. €). SITA