Kotleba patril dlhé roky k basketbalovej rozhodcovskej špičke

Bratislava 15. augusta (TASR) - Ľubomír Kotleba začínal s basketbalom ako hráč, ale väčšie úspechy dosiahol po skončení aktívnej kariéry. Dlhé roky patril k svetovej rozhodcovskej špičke, neskôr pôsobil ako športový riaditeľ Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). Stal sa jedným z historicky najúspešnejších Slovákov v medzinárodných športových štruktúrach. Basketbalu sa venuje do dnešného dňa, kľúčom k úspechu je podľa jeho slov radosť k práci.


K basketbalu sa dostal Kotleba úplnou náhodou, svoje prvé kroky urobil v Slovane Bratislava. "Bola to totálna náhoda, lebo som začínal s futbalom. Bol som brankár, ale začal som nosiť okuliare, čo vtedy príliš nešlo dokopy. Počas jedného zápasu som zbadal oznam, že basketbalový oddiel hľadá vysokých hráčov, tak som sa prihlásil," zaspomínal si Kotleba v rozhovore pre TASR na svoje začiatky. Jeho hráčska kariéra však nemala dlhé trvanie. "Počas svojej basketbalovej kariéry som to maximálne dotiahol do širšieho dorasteneckého výberu Slovenska. Už vtedy som bol však dosť lenivý na fyzickú prípravu, radšej som hral ako trénoval. Postupne bolo vidieť, že zo mňa veľký hráč nebude, tak som skončil. Rok som ešte skúšal trénovať s deťmi, ale to tiež nebola moja parketa, pretože som bol dosť netrpezlivý. Keď som hrával za dorastencov, tak som v sedemnástich rokoch začal pískať. O dva roky neskôr som už pískal druhú ligu, potom som to dotiahol aj do prvej ligy. Pískanie som v podstate robil až do roku 1989, následne som odišiel do FIBA."

Toto rozhodnutie napokon predznamenalo jeho ďalšiu kariéru pod deravými košmi. "Mal som výhodu, že som si to skoro uvedomil a nechcel som sa trápiť. Vo veku 23 rokov som sa stal prezidentom rozhodcov na Slovensku, o pár rokov neskôr som robil prezidenta aj v Československej basketbalovej asociácii. Tejto funkcii som sa venoval dokopy štrnásť rokov. Na Slovensku to bolo dobré, pretože bolo potrebné mať silnú ruku, ktorú som v podstate mal. V Československu to už bol stret záujmov, pretože som bol prezidentom aj aktívnym rozhodcom. Dnes by som už niečo také neurobil," povedal Kotleba k svojej rozhodcovskej kariére.

Sedemdesiatjedenročný Slovák bol rozhodcom vo viac ako 4000 stretnutiach, zúčastnil sa na troch olympijských hrách (Moskva 1980, Los Angeles 1984 a Soul 1988), piatich majstrovstvách sveta a dvanástich európskych šampionátoch. V roku 1989 sa preklenula jeho kariéra do ďalšej fázy - prišla ponuka od FIBA. "Pamätám si to, ako keby to bolo včera. Piateho marca 1989 som pískal finále vo Florencii. Vtedy prišiel Borislav Stankovič za mnou vo výťahu s tým, či by som nechcel ísť pracovať pre FIBA. Prekvapilo ma to, pretože povedal, že nie na chvíľu, ale aby som tam išiel pracovať natrvalo. Ja som ho však šokoval naspäť, keď som mu povedal, že si to musím rozmyslieť. Povedal som mu to však preto, lebo vycestovať v tom čase nebolo jednoduché. Musel som si to zistiť v práci. Približne mesiac, mesiac a pol trvalo, pokiaľ som si zistil, že to išlo. V júni na majstrovstvách Európy v Záhrebe som prišiel za pánom Stankovičom s tým, či si spomína na moju ponuku. Povedal som mu, že ju beriem, ale až od začiatku októbra. Ani vo sne by mi nenapadlo, že by sa niečo také mohlo stať. Tá istá práca, ktorú som robil, sa neskôr premenovala na športového riaditeľa," ozrejmil Kotleba začiatky vo FIBA.

V tom čase podľa jeho slov mala FIBA približne 15 zamestnancov. "Dnes už má FIBA okolo 160 – 170 zamestnancov, na tomto je vidieť, ako sa za 27 rokov rozrástla. Aj basketbal išiel dopredu a všetko okolo toho," dodal. Okrem zmeny pracovnej náplne musel vyriešiť aj spolunažívanie s rodinou. "Rodine som povedal, že to musím najskôr pozrieť, či ma budú chcieť, vedieť a podobne. Preto som im povedal, nech radšej zostanú na Slovensku, keby to náhodou nevyšlo, tak aby sme sa nesťahovali tam a späť. Po asi troch rokoch sa ku mne pripojila aj rodina."

Na margo svojej náplne práce uviedol. "Robil som všetko. Prišiel som do roboty a končil som tak, že som pomáhal upratovačke poupratovať. Všetko možné, čo tam bolo treba robiť, tak som robil. Robil som to však s radosťou. Mal som na starosti organizáciu všetkých podujatí od majstrovstiev sveta až po účasť na olympijských hrách, rozpisy do súťaže, prihlášky. Od momentu, keď som oslovili družstvá s prihlásením, tak až dovtedy, pokiaľ sme im zavesili medaily na krky. Okrem organizácie súťaže som bol zodpovedný za rozhodcov, ich školenie, nominácie, tiež aj za komisárov. Nebolo to len v Európe, ale aj vo svete. Bol som tiež zodpovedný za fungovanie niekoľkých komisií. Rád som pracoval. Tešilo ma, že bol šéf so mnou spokojný."

Do roku 2014 pôsobil Kotleba vo funkcii športového riaditeľa FIBA. "Tesne pred mojim dôchodkovým vekom prišiel za mnou Patrick Baumann s tým, že sa musíme zamyslieť nad tým, kto ma v mojej funkcii nahradí. Tak mi povedal, že za dva roky si musím nájsť zástupcu. Po jeho nájdení budem s ním ešte dva roky pracovať, následne budem fungovať v ďalších rôznych funkciách. Takto hladko to prebehlo. V roku 2012 som im ponúkol môjho nástupcu, o rok neskôr ho zobrali. Do roku 2015 som s ním pracoval, potom moju funkciu zrušili a jeho právomoci sa rozdelili medzi troch ľudí," vysvetlil Kotleba.

S koncom vo funkcii športového riaditeľa sa však neskončila jeho práca vo FIBA. "Momentálne som poradcom generálneho sekretára. Moja práca spočíva v tom, že ktokoľvek vo FIBA potrebuje poradiť, tak sa má na mňa obrátiť. Asi sú so mnou spokojní, keďže mi stále dávajú novú prácu. Stále som podpredseda Technickej komisie FIBA, minimálne do októbra 2019 by som mal byť v tejto funkcii. Som tiež jeden z troch členov hodnotiacej komisie pre majstrovstvá sveta 2023 mužov. Pracujem momentálne v Mníchove, kde je aj moja rodina. V tomto smere tiež pomáhajú moderné technológie," ozrejmil Kotleba svoju momentálnu pracovnú náplň.

V jeho dlhoročnej kariére mal možnosť precestovať takmer celý svet. "Bol som takmer všade, pre mňa to však bolo spojené s prácou. Mám veľmi veľa zážitkov. Rozhodcovská kariéra bola úplne iná ako športová. Za tie roky sa okolo mňa vystriedalo veľké množstvo ľudí, ale ja som ešte stále tam. Teší ma, že som v počte odpracovaných rokov druhým najdlhšie pracujúcim človekom vo FIBA. Viac už má len pán Stankovič. Je to môj najväčší úspech.".

Kotlebu vždy potešia úspechy Slovákov v zahraničí. "Vždy som bol rád, keď som sa dočítal, že niekde v zahraničí niečo robí nejaký Slovák. Často o sebe hovorím, že som Slovák žijúci v Mníchove, ale pracujúci v Ženeve," dodal na záver.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR