Kostol v H. Ozorovciach bol miestom pohrebnej bohoslužby za Ľ. Štúra

Bratislava 15. apríla (TASR) - Horné Ozorovce ležia severozápadne od centra mesta Bánovce nad Bebravou. Kedysi boli samostatnou dedinou, nazvanou podľa mena jej prvých majiteľov z rodu Ozorovciovcov. V roku 1976 sa stali súčasťou mesta. V súvislosti s osobnosťou Ľudovíta Štúra sa do histórie zapísali zvláštnou udalosťou.


Pohreb Ľudovíta Štúra v Modre v januári 1856 nebol takou jednoduchou udalosťou, ako sa to prezentuje pri opise jeho - na ten čas veľmi okázalého - pohrebného sprievodu. Ľudovít Štúr bol v Uhorsku stále personou non grata, teda nežiaducou, a ako taký žil pod policajným dozorom. Aj jeho pohreb sa konal pod policajným dozorom. Navyše, nemohli ho prísť pochovať viacerí farári z rôznych končín Slovenska. Na túto úlohu sa podujal len jeho najvernejší životný druh Jozef Miloslav Hurban.

Štúrovi rodáci z Uhrovca, príbuzní a priatelia z Bánoviec, Trenčína a okolitých obcí mu však chceli vzdať hold za každých okolností, a to pohrebnou pobožnosťou, inými slovami - evanjelickou zádušnou omšou. Lenže túto pohrebnú slávnosť v Uhrovci zasa nepovolil gróf Karol Zay. Mal tú moc, pretože vtedy bol generálnym dozorcom evanjelickej cirkvi. Z histórie je známe, že s Ľudovítom Štúrom boli pre grófovo zaťaté maďarónstvo veľmi rozhádaní a pohnevaní.

Východisko sa však našlo. Pohrebná bohoslužba na pamiatku Ľudovíta Štúra sa uskutočnila v Horných Ozorovciach 27. januára 1856. Tam bol totiž najbližší evanjelický kostol v okolí Uhrovca. Bohoslužba sa uskutočnila za veľkej účasti ľudu bez ohľadu na vierovyznanie. Boli na nej aj jeho traja súrodenci: Brat Samuel, vtedy už evanjelický kazateľ v Zemianskom Podhradí, brat Janko, súdny úradník v Bánovciach a sestra Karolína, ktorá bývala u brata Janka. Veľkolepú pohrebnú bohoslužbu odbavil miestny farár Samuel Žarnovický, kratšiu kázeň povedal uhrovecký kňaz Matej Svatý a farár Ján Varga z Kšinnej predniesol Chválospev nad smrťou Ľudovíta Štúra. Udalosť bola vážnym prejavom vzdoru okolitého slovenského ľudu proti národnostnému útlaku zo strany uhorskej vlády v Budapešti i proti sociálnemu útlaku uprostred desaťročia totalitného režimu kancelára Alexandra Bacha vo Viedni.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR