|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júla 2014
Kosovský separatizmus viedol k jednostrannému vyhláseniu nezávislosti
Kosovo je Srbsko. Archívne foto.
Zdieľať
Kosovo je Srbsko. Archívne foto. Foto: TASR/AP
Priština 4. júla - Kosovský parlament napriek nesúhlasu Belehradu a Moskvy 17. februára 2008 jednostranne vyhlásil nezávislosť od Srbska.Parlament v Prištine schválil deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlásilo za samostatný štát. Deklaráciu podpísali kosovský prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi.
V polovici septembra 2012 sa skončila aj tzv. kontrolovaná nezávislosť, alebo nezávislosť pod dohľadom. Svoju činnosť totiž ukončil Medzinárodný civilný úrad (ICO).
V súvislosti s tohtotýždňovou Témou TASR o separatizme prinášame výberový prehľad kľúčových udalostí dejín Kosova a Srbska do jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.
12.-14. storočie - Územie Kosova a Metohije bolo súčasťou srbského štátu.
1389 - Bitka na Kosovom poli medzi srbským cárom Lazarom Hrabeljanovičom a tureckým sultánom Muradom I. Srbsko sa stalo vazalom Osmanskej ríše.
17.-18. storočie - Vojny medzi habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou sprevádzali migrácie Srbov na územie monarchie a príliv moslimských Albáncov, najmä do Metohije.
1878 - Berlínsky kongres mocností po skončení rusko-tureckej vojny. Medzinárodné uznanie nezávislosti Srbska a Čiernej Hory, Rakúsko-Uhorsko dostalo mandát na okupovanie Bosny a Hercegoviny. Časti Albáncami obývaných území pripadli okolitým krajinám. Nespokojnosť Albáncov viedla k vytvoreniu tzv. Prizrenskej ligy, ktorá žiadala vytvorenie jedného albánskeho celku v rámci tureckej ríše. Ligu násilne zlikvidovali v roku 1881, jej požiadavky však neskôr prevzalo albánske národné hnutie.
1913 - Po prvej balkánskej vojne (1912-1913) bolo Kosovo londýnskym mierom rozdelené medzi Srbsko a Čiernu Horu.
1918 - Vyhlásili spoločný juhoslovanský štát - Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS).
1929 - Kráľovstvo SHS premenovali na Juhoslovanské kráľovstvo a zároveň posilnili centralizáciu. Medzivojnové obdobie bolo poznamenané zrážkami medzi vládnucimi Srbmi a pribúdajúcim albánskym obyvateľstvom.
1941-1944 - Počas fašistickej okupácie Adolf Hitler s Benitom Mussolinim Kosovo pričlenili k Albánsku.
1945 - Pre Kosovo bola vytvorená obmedzená autonómna oblasť (Autonomna pokrajina).
1968 - Protisrbské akcie a demonštrácie kosovských Albáncov za nezávislosť.
1974 - Nová juhoslovanská ústava posilnila postavenie republík a zvýraznila autonómiu Kosova, ktoré de facto získalo postavenie republiky.
1980 - Zomrel juhoslovanský prezident Josip Broz-Tito, dominantná politická osobnosť v štáte.
1981 - Albánsko-srbské napätie eskalovalo, nastolilo sa heslo "Kosovo - republika". Desiatky zranených pri pouličných demonštráciách.
1987 - Veľkú popularitu u Srbov si získal Slobodan Miloševič svojím vystúpením na mítingu v kosovskej Prištine, kde miestnym Srbom povedal: "Nikto vás tu nebude biť!".
1989 - Po obmedzení kosovskej autonómie novou srbskou ústavou vypukli v Kosove nepokoje. Pri ich potláčaní bolo zabitých približne 30 ľudí.
1990 - Srbský parlament prijal zákony, ktoré ďalej obmedzovali práva kosovských Albáncov. V provincii sa stupňovali nepokoje s desiatkami mŕtvych. Srbmi neuznávaný kosovský parlament vyhlásil novú "Republiku Kosovo".
1991-1995 - Rozpad Juhoslávie, ktorý sprevádzali krvavé konflikty v Bosne a Chorvátsku.
1992 - Konali sa Srbskom neuznané voľby kosovského parlamentu a kosovského prezidenta. Prezidentom sa stal intelektuál Ibrahim Rugova, ktorý viedol kampaň pasívneho odporu proti nadvláde srbského Belehradu.
1996 - Uskutočnila sa séria atentátov, ktorou sa na scénu dostala Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK).
1997 - Násilnosti z oboch strán mali za následok ďalšie ľudské obete a množstvo utečencov.
1998 - V Kosove eskalovala kríza, zintenzívnili sa boje medzi vládnymi silami a albánskymi separatistami.
október 1998 - Severoatlantická aliancia pohrozila Belehradu leteckými útokmi a vydala príslušný aktivačný príkaz.
január 1999 - Násilie eskalovalo, keď UCK zajala ôsmich juhoslovanských vojakov. Pri dedine Račak na juhu Kosova sa našli telá štyroch desiatok zabitých etnických Albáncov.
február-marec 1999 - V Kosove pokračovali ozbrojené nepokoje s ďalšími mŕtvymi a ranenými.
15. marca 1999 - Mierové rozhovory vo francúzskom Rambouillet a Paríži sa skončili neúspechom. Kosovskí Albánci nakoniec súhlasili s textom navrhnutej dohody. Zástupcovia srbského Belehradu dokument odmietli ako neprijateľný kvôli požiadavke, aby boli do Juhoslávie vyslaní zahraniční vojaci na monitorovanie situácie.
22. marca 1999 - Generálny tajomník NATO Javier Solana dostal od 19 členských krajín NATO rozšírené právomoci: nielen na začatie leteckých útokov na pozície protivzdušnej juhoslovanskej obrany, ale aj na ďalšie vojenské ciele.
23. marca 1999 - Posledný pokus osobitného amerického vyslanca Richarda Holbrooka zmeniť postoj vedenia v Belehrade sa skončil neúspešne. Krátko pred polnocou generálny tajomník NATO Javier Solana nariadil hlavnému veliteľovi spojeneckých síl v Európe Wesleymu Clarkovi, aby začal operácie v Juhoslávii.
24. marca 1999 - Začiatok leteckých útokov NATO proti Juhoslávii.
27. mája 1999 - Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obvinil Slobodana Miloševiča z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti v Kosove.
10. júna 1999 - BR OSN prijala rezolúciu č. 1244, ktorá predpokladala "rozsiahlu autonómiu" Kosova v rámci vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR). Kosovo sa de facto stalo protektorátom OSN.
20. júna 1999 - NATO zastavilo nálety na Juhosláviu po tom, čo sa jednotky Belehradu stiahli z Kosova.
september 2000 - Opozícia po parlamentných a prezidentských voľbách v JZR začala kampaň štrajkov a občianskej neposlušnosti s cieľom prinútiť Miloševiča uznať volebnú porážku a odstúpiť.
5. októbra 2000 - V Belehrade sa uskutočnila veľká demonštrácia za uznanie volebného víťazstva opozície.
6. októbra 2000 - Slobodan Miloševič uznal volebnú porážku a odstúpil.
1. apríla 2001 - Miloševiča zatkli a previezli do ústrednej belehradskej väznice.
28. júna 2001 - Miloševiča vydali haagskemu tribunálu.
4. februára 2003 - Juhoslovanský parlament rozhodol o vytvorení voľnej únie Srbsko a Čierna Hora (SČH), ktorá tak nahradila JZR.
marec 2004 - Davy Albáncov po celom území Kosova začali útočiť na srbské objekty. Dvojdňové násilnosti - najhoršie etnické strety od vojny, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych a bolo pri nich zničených množstvo pravoslávnych kostolov a kláštorov - boli pripísané frustrácii obyvateľov z nevyriešeného štatútu provincie.
október 2005 - Bezpečnostná rada OSN vyjadrila súhlas s otvorením medzinárodných rokovaní o budúcom štatúte Kosova.
február 2006 - Za sprostredkovania osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho sa začali priame rokovania srbského Belehradu a kosovskej Prištiny o budúcom štatúte Kosova. Rozhovory sa po roku skončili bez zblíženia postojov.
11. marca 2006 - Krátko pred očakávaným vynesením verdiktu Slobodan Miloševič zomrel, našli ho ráno mŕtveho v jeho väzenskej cele v Haagu.
3. júna 2006 - Čierna Hora vyhlásila nezávislosť po tom, ako sa za ňu v referende konanom 21. mája 2006 vyslovilo 55,5 percenta občanov.
5. júna 2006 - Srbský parlament na mimoriadnom zasadaní tesnou väčšinou schválil dokument, ktorým Srbsko prevzalo medzinárodno-právnu subjektivitu a nástupníctvo po voľnej únii SČH.
30. októbra 2006 - Srbskí voliči v referende schválili novú ústavu, ktorá hovorila o Kosove ako o neoddeliteľnej súčasti krajiny. 2. februára 2007 - Osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari zverejnil v Belehrade plán budúceho štatútu juhosrbskej provincie Kosovo, vo svojej správe o priebehu rokovaní odporučil, aby Kosovo dostalo nezávislosť pod medzinárodným dozorom.
júl 2007 - Rusko v BR OSN hrozbou veta zablokovalo západnými krajinami predložený návrh rezolúcie, ktorý otváral cestu pre nezávislosť Kosova. Návrh vypracovali na základe Ahtisaariho správy. Tzv. kontaktná skupina sa následne dohodla na 120 dňoch dodatočných rokovaní sprostredkovaných "trojkou" diplomatov z USA, Ruska a EÚ.
august-december 2007 - Trojkou sprostredkované rokovania sa skončili bez dosiahnutia dohody. Predstavitelia západných mocností vyhlásili, že ďalšie rozhovory nemajú zmysel a že najlepším riešením je nezávislosť. Tiež vyjadrili pripravenosť uznať Kosovo aj bez rezolúcie BR OSN.
9. januára 2008 - Kosovský parlament zvolil prezidenta Fatmira Sejdiua na ďalšie päťročné obdobie. Schválil aj koaličnú vládu vedenú bývalým politickým lídrom separatistických povstalcov Hashimom Thacim, ktorá podľa očakávaní mala viesť problémový región k nezávislosti na Srbsku. Zároveň ubezpečil, že Priština bude svoj postup koordinovať s USA a EÚ.
17. februára 2008 - Parlament v kosovskej Prištine schválil deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlásilo za samostatný štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi.
10. septembra 2012 - Svoju činnosť oficiálne ukončil Medzinárodný civilný úrad v Kosove. Skončil sa tak proces tzv. kontrolovanej nezávislosti, alebo nezávislosti pod dohľadom.
18. júna 2014 - Kosovskí Srbi použili nákladné vozidlá a buldozéry na rozmontovanie cestnej zátarasy v meste Kosovská Mitrovica. Zátarasu tam umiestnili pred takmer tromi rokmi, aby zabránili etnickým Albáncom v rozšírení právomocí nad srbským severom mesta. Krátko po odstránení prekážky sa však na rovnakom mieste objavili veľké kvetináče, vďaka ktorým zostal most uzavretý. Starosta severnej srbskej časti Kosovskej Mitrovice, zástanca tvrdej línie Goran Rakič novinárom povedal, že sa rozhodol vybudovať mierový park na mieste, kde stála bariéra.
26. júna 2014 - Vládnuca Demokratická strana Kosova (PDK) premiéra Hashima Thaciho zvíťazila so ziskom 30,38 percenta hlasov v predčasných parlamentných voľbách konaných 8. júna.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR