Košické peniaze pôjdu na farmu

Stali ste sa trochu nečakaným víťazom 82. ročníka Medzi-národného maratónu mieru. Kedy ste začali veriť, že sa tak stane?
- Okolo 25. kilometra mi bolo jasné, že je v mojich silách zvíťaziť.
Čo bolo príčinou kolísajúceho tempa na trati a nakoniec aj pomerne slabého výsledného času?
- V prvom rade veľmi teplé
a slnečné počasie. Navyše vedúca skupinka sa pomerne skoro roztrhla a v dvojici s Kosgeiom sme si strážili vedúce postavenie. V tom teple bolo prvoradé zvíťaziť.
Veď aj z Afriky ste na vyššie teploty zvyknutí...
- To áno, ale my trénujeme vo väčších výškach a tam až tak teplo nie je.
Kam by ste vo svojej kariére zaradili toto víťazstvo?
- Bolo pre mňa veľmi dôležité. Som šťastný, že sa mi podarilo zvíťaziť. Aj keď sme s  Kosgeiom susedia z jednej dediny a spolu trénujeme každý deň, na pretekoch sme sa stretli prvýkrát a som rád, že sa mi ho podarilo poraziť, hoci doterajšie moje maximum bolo o niečo horšie ako jeho.
Čo si z Košíc, okrem venca víťaza, pohára a desaťtisícovej prémie odvážate?
- V spomienkach mi zostane najmä vynikajúca atmosféra a prajnosť množstva ľudí okolo trate. Rád sa sem vrátim a pokúsim sa zabehnúť lepší čas.
Zaujímavosťou tiež bolo, že v prípade vás a Kosgeia išlo o súboj farmára s profesionálnym maratóncom.
- Ale, to my sa tak iba naťahujeme. Je pravda, že kvôli zabezpečeniu vlastnej budúcnosti sa venujem aj farmárčeniu. Avšak k športu pristupujem rovnako zodpovedne, ako môj priateľ a sused z Eldoretu David Kosgei, zatiaľ čo ja vybehané peniaze vrážam do rodinnej farmy.

Rudolf Rondzik