Koronavírus: Vedci zistili, prečo sú deti viac chránené pred COVID-19

Vedci sa snažia odhaliť všetky jeho tajomstvá s cieľom minimalizovať jeho dopad na ľudský organizmus.

Vírus spôsobuje ochorenie COVID-19, ktoré má horší priebeh najmä u staršej populácie. Naopak, tí najmladší sú podľa doterajších informácií i dôkazov najviac chránení. Prečo je tomu tak skúmali odborníci z americkej vysokej školy Weill Cornell Medicine.

Deti sú úspešnejšie

Zistili, že deti do desať rokov produkujú viac protilátok v reakcii na infekciu koronavírusom, ako adolescenti alebo dospelí.

Autori novej štúdie, ktorú zverejnili v žurnále JAMA Network Open, tvrdia, že ich odhalenie pomáha objasniť, prečo sú deti menej náchylné na vážny priebeh ochorenia COVID-19 v porovnaní s dospelými.

Autori novej štúdie, ktorú zverejnili v žurnále JAMA Network Open, tvrdia, že ich odhalenie pomáha objasniť, prečo sú deti menej náchylné na vážny priebeh ochorenia COVID-19 v porovnaní s dospelými.

Upozorňujú však, že v tejto oblasti určite majú ešte čo skúmať, pretože v hre je viac faktorov.

Kľúčový imunoglobulín G

Tím skúmal takmer 32-tisíc testov na protilátky z New Yorku medzi aprílom a augustom 2020. Zistili, že takmer rovnaký počet z 1 200 detí a 30-tisíc dospelých prekonalo infekciu. U detí to bolo 17% a u dospelých 19%.

Vedci potom analyzovali podskupinu pacientov, ktorí mali pozitívny test na vírus. Bolo to 85 detí a 3 648 dospelých. Ich cieľom bolo zistiť hladinu imunoglobulínu G (IgG). Táto kľúčová „neutralizačná“ protilátka sa viaže na spike proteín vírusu a bráni mu tak napadnúť bunky.

Celkovo 32 detí od jedného do desiatich rokov malo strednú úroveň IgG a zároveň takmer päťkrát vyššiu ako 124 mladých dospelých vo veku od 19 do 24 rokov.

S vekom sa hladina zvyšuje

Napokon sa vedci zamerali na podskupinu 126 pozitívnych pacientov od jedného do 24 rokov pre bližšiu charakteristiku protilátkovej reakcie. Nikto z nich nemal za sebou vážny priebeh ochorenia COVID-19.

V tejto skupine mali deti od jedného do desiatich rokov v priemere dvakrát väčšiu úroveň IgG ako adolescenti od 11 do 18 rokov, ktorí zase mali dvakrát väčšiu priemernú úroveň ako mladí od 19 do 24 rokov.

Autori sa teda zhodli, že vek zohráva významnú úlohu. „Naše zistenia naznačujú, že rozdiely v klinických prejavoch COVID-19 u pediatrických pacientov v porovnaní s dospelými môžu byť sčasti podmienené imunitnou reakciou súvisiacou s vekom,“ uviedli.

Neočakávaný jav

Skutočnosť, že deti sú menej náchylné na vážny priebeh COVID-19, je z určitého pohľadu neočakávaná, keď berieme do úvahy veľké riziko spojené s inými respiračnými ochoreniami.

Iná austrálska štúdia zo žurnálu Nature Communications predpokladá, že deti majú oveľa aktívnejšiu „vrodenú“ imunitu.

Súvisí s akousi prvou líniou imunitného systému, ktorá sa aktivuje ešte pred vytvorením protilátok. Patria do nej bunky ako napríklad neutrofily, ktoré hliadkujú v organizme a hľadajú infekcie.

Ďalšia teória je spojená s faktom, že deti majú menej bunkových receptorov v dýchacom systéme, ktoré koronavírus využíva na prienik do buniek.

Paradox

Autori najnovšej štúdie upozornili aj na jeden paradox. Hladina protilátok bola u mladých dospelých nízka, no s vekom stúpala. Je však známe, že starší ľudia sú na infekciu oveľa zraniteľnejší.

Pripustili, že tento jav zatiaľ nevedia presne vysvetliť. Myslia si, že dôvod vyššej hospitalizácie a úmrtnosti medzi staršími môže súvisieť s vyššou mierou komorbidít.

Tak ako iní odborníci, aj oni upozornili, že jedným z najzávažnejších rizikových faktorov je obezita. Je spojená s javom, ktorý sa nazýva „cytokínová búrka“, pri ktorom hyperaktívny imunitný systém poškodzuje orgány.