Koronavírus otvoril Pandorinu skrinku. Štyri záhady, na ktoré vedci nepoznajú odpoveď

Odborníci sa napríklad snažia vysvetliť, prečo vírus častejšie infikuje mužov, ako dlho ostávajú živé vírusové častice na predmetoch, alebo či môžu byť pre okolie infekční aj vyliečení pacienti.

Ženy sú voči koronavírusu odolnejšie

Naozaj majú ženy lepšiu imunitu ako muži? Výskumníci si počas epidémie v Číne všimli, že vírus častejšie infikuje mužov. Takisto muži po nákaze čelia o niečo vyššiemu riziku úmrtia – podľa Kaiser Health News (KHN) dosahuje približne 2,8 percenta v porovnaní s 1,7-percentnou úmrtnosťou u žien.

Vyššiu vnímavosť mužov voči koronavírusu vedci vysvetľujú rôzne, napríklad odlišným správaním mužskej a ženskej imunity, ochranným vplyvom ženského hormónu estrogénu či častejším fajčením čínskych mužov.

Záhadu môžu čiastočne vysvetľovať aj mužské zvyky. Nedávno vedci zistili, že koronavírus sa nešíri len kvapôčkovo, jeho patogény sa môžu nachádzať aj v stolici či v moči nakazených. Prakticky to znamená, že ochorenie dokážu šíriť aj ľudia, ktorí si po toalete neumývajú ruky.

Podľa portálu Businessinsider.com dodržiavajú preventívne zásady skôr ženy. Práve tento fakt mohol byť príčinou toho, že sa koronavírusom nakazí viac mužov ako žien. Z prieskumu, ktorý portál minulý týždeň zrealizoval v USA vyplynulo, že ženy si častejšie umývajú ruky. Nákaze sa snaží predchádzať dôsledným umývaním rúk a dezinfekciou predmetov približne 65 percent žien, ale iba 50 percent mužov.

Aj odborníci upozorňujú, že dôkladná osobná hygiena patrí k najlepším zbraniam ľudskej imunity. Podľa londýnskej štúdie z roku 2006 môže pravidelné umývanie rúk znížiť riziko respiračnej infekcie zhruba o 16 percent.

Deťom sa vyhýba

Ukazuje sa, že detský imunitný systém koronavírusu z nejakého dôvodu lepšie vzdoruje. Podľa WHO tvoria väčšinu infikovaných pacientov dospelí ľudia nad dvadsať rokov a iba dve percentá prípadov sa týkajú mladších osôb.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) spresňuje, že u detí sa koronavírus objavuje zriedkavo a ochorenie máva miernejší priebeh. Obyčajne sa prejavuje kašľom, nádchou a horúčkou.

V tele pretrváva aj po vyliečení

Koronavírus teoreticky môžu šíriť aj ľudia, u ktorých príznaky ochorenia ustúpili, píše Livescience.com. Čínski vedci totiž zistili, že určitú koncentráciu vírusových častíc, tzv. viriónov, môžu niektorí nakazení z tela vylučovať aj dva týždne po vyliečení sa. K podobnému javu dochádza aj pri víruse zika alebo ebola.

Zvláštnosťou koronavírusu je tiež to, že sa ním možno nakaziť dvakrát po sebe. Poukázal na to medializovaný prípad japonskej ženy, u ktorej sa príznaky ochorenia po prekonaní ochorenia a prepustení z nemocnice objavili znovu.

Ako dlho môže koronavírus prežiť na predmetoch?

Jedna z vedeckých hypotéz predpokladá, že koronavírusom sa možno nakaziť aj dotýkaním sa infikovaných predmetov. Vírus totiž môže prežívať na povrchoch, ktorých sa predtým dotýkala nakazená osoba alebo na ktorých sa vírus zachytil.

Japantimes.co.jp uvádza, že iné koronavírusy, ako napríklad SARS či MERS, môžu na predmetoch teoreticky prežiť až deväť dní pri izbovej teplote, resp. pri priaznivých podmienkach. Pri vyšších teplotách či použití dezinfekčných prostriedkov sa strácajú. Zistenia z predchádzajúcich štúdií ľudských typov koronavírusov sa však nemusia vzťahovať na covid-19.

Vedci zatiaľ predpokladajú, že na kovových predmetoch z medi alebo ocele môže vírus prežiť približne dve hodiny, v prípade plastových predmetov aj dlhšie. Všetko závisí od vonkajších podmienok. Našťastie, v tomto prípade možno riziko nákazy výrazne znížiť hygienou rúk.