Koronárna choroba srdca (KCHS), taktiež známa ako ochorenie koronárnych tepien, predstavuje najčastejší prejav kardiovaskulárneho ochorenia. Hoci sa prognóza pacientov s KCHS výrazne zlepšila vďaka pokroku v kardiovaskulárnej liečbe, KCHS stále zostáva hlavnou príčinou úmrtí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpovedá, že ňou v nasledujúcich 20 rokoch aj zostane. ¹ Iba na území Spojených štátov Amerických sa každých 26 sekúnd vyskytne koronárna príhoda a každú minútu niekto na KCHS umiera.²

 

Koronárna choroba srdca sa do určitej miery vyskytuje ako prirodzený dôsledok starnutia, avšak najvnútornejšia vrstva artérií podlieha poškodeniu v súvislosti s určitými rizikovými faktormi, ako je fajčenie, vysoký krvný tlak, diabetes, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, obezita a ďalšie faktory, ako napríklad pohlavie, etnická príslušnosť alebo KCHS v rodinnej anamnéze. Koronárne artérie sa zmrštia a zatvrdnú, čo vedie k poklesu krvného prietoku a k zníženiu dodávky kyslíka srdcovému svalu (ischémia). Táto nedostatočná dodávka kyslíka srdcovému svalu môže spôsobovať angínu pectoris (bolesť srdca). Pokiaľ sa koronárna artéria úplne upchá, nedostatok kyslíka postihne celú sekciu srdcového svalu, ktorá odumiera a spôsobuje infarkt myokardu (IM) alebo srdcovú príhodu. Kľúčovým problémom je však skutočnosť, že KCHS predstavuje progresívne a skryté ochorenie, ktoré stále veľmi často ostáva nepozorované, až pokým sa neobjavia prvé príznaky ischémie alebo IM. Prítomnosť dysfunkcie ľavej komory u pacientov s KCHS prispieva ku výrazne negatívnemu účinku na prežitie. ³

 

U pacientov trpiacich KCHS, ktorí zároveň vykazujú zvýšenú hodnotu srdcovej frekvencie, je riziko srdcovej príhody a následného úmrtia veľmi vysoké. Srdcová frekvencia predstavuje hlavný determinant spotreby kyslíka a môže urýchliť väčšinu epizód ischémie, a to ako symptomatickej, tak aj skrytej. V dôsledku toho sa znížením srdcovej frekvencie u pacientov trpiacich KCHS zníži spotreba kyslíka srdcom, čo môže výrazne pozitívne zredukovať výskyt kardiovaskulárnych príhod.

 

V súčasnosti zavedený manažment ochorenia KCHS má za cieľ dve hlavné oblasti: zmierniť príznaky (angína pectoris) a znížiť riziko srdcovej príhody, srdcového zlyhania a predĺžiť život pacienta. Úprava životného štýlu je v procese prevencie KCHS veľmi dôležitá. K súčasným možnostiam liekov voľby znižujúcim srdcovú frekvenciu, čím sa zmierňujú symptómy, patria beta-blokátory a antagonisty kalciových kanálov. Na prevenciu koronárnych príhod sa používa kyselina acetylsalicylová, statíny, ACE-inibítory a beta-blokátory. ^4-6

Nehľadiac na úpravu životného štýlu, súčasné možnosti liečby a možnosti chirurgického zákroku, zostávajú kardiovaskulárne ochorenia problémom, vyžadujúcim si nové a jasné účinné preventívne opatrenia.

 

 

 

 

1.      Projections of Global Mortality and Burden of Disease from 2002 to 2030 PLoS Med 3(11): e442. doi:10.1371/journal.pmed.0030442.

 

2.      Heart Disease and Stroke Statistics—2008 Update, Report From the American Heart Association Statistics Committee and Stroke Statistics Subcommittee Circulation 2008, available online.

 

3.      Burns RJ, Gibbons RJ, Yi Q, et al. The relationship of left ventricular ejection fraction, end-systolic volume index and infarct size to six monthly mortality after hospital discharge following myocardial infarction treated by thrombolysis. J Am Coll Cardiol. 2002 ; 39 : 30-6.

 

4.      Kjekshus JK. Importance of heart rate in determining beta-blocker efficacy in acute and long-term acute myocardial infarction intervention trials. Am J Cardiol. 1986 ; 57 : 43F-49F.

 

5.      Fox K, Garcia MA, Ardissino D, et al. Guidelines on the management of stable angina pectoris: executive summary: the Task Force on the Management of Stable Angina Pectoris of the European Society of Cardiology. Eur Heart J 2006 ; 27 : 1341–81.

 

Výsledky dlho očakávanej klinickej štúdie BEAUTIFUL (morBidity-mortality EvAlUaTion of the If inhibitor ivabradine in patients with CAD and left ventricULar dysfunction, Hodnotenie morbidity a mortality If-inhibítora Procoralanu (ivabradínu) u pacientov s ICHS a s dysfunkciou ľavej komory) preukázali, že pacienti s koronárnou chorobou srdca (KCHS) s dysfunkciou ľavej komory (DĽK), ktorých srdcová frekvencia je vyššia ako 70 úderov za minútu, majú významne zvýšené riziko kardiovaskulárnej smrti, ako aj ostatných kardiovaskulárnych príhod. Zároveň u týchto pacientov (so srdcovou frekvenciou vyššou ako 70 úderov za minútu) liečba Procoralanom (ivabradinom) znížila riziko výskytu najdôležitejších koronárnych príhod, akými sú fatálny aj nefatálny infarkt myokardu a koronárna revaskularizácia, o jednu tretinu, a to aj v prípadoch, keď pacienti boli už pred tým liečení optimálnou farmakoterapiou. V komentári po prezentácii výsledkov sa predseda Výkonného výboru štúdie BEAUTIFUL, profesor Kim Fox vyjadril: ‘ O Procoralane (ivabradíne) sa vždy vedelo, že zmierňuje ischémiu. Podľa výsledkov klinickej štúdie BEAUTIFUL je Procoralan (ivabradin) prvou antianginóznou a antiischemickou liečbou, ktorá potvrdila redukciu infarktu myokardu a revaskularizácií, a má dobrý bezpečnostný profil, dokonca aj v prípadoch užívania s inými liekmi. Toto je zlatý štandard pre akýkoľvek antianginózny antiischemický liek.’

Klinická štúdia BEAUTIFUL začala v decembri 2004 pod vedením nezávislého Výkonného výboru, pričom prvý pacient bol zaradený do štúdie v úvode roku 2005. V rámci 781 centier v 33 krajinách štyroch kontinentov sa do skúšania zaradilo 10917 pacientov s KCHS a DĽK. Priemerná hodnota srdcovej frekvencie u týchto pacientov predstavovala 71 úderov za minútu, pričom polovica pacientov mala srdcovú frekvenciu vyššiu ako 70 úderov za minútu. Výsledky štúdie BEAUTIFUL ukázali, že pacienti so srdcovou frekvenciou > 70 úderov za  minútu majú väčšiu pravdepodobnosť úmrtia prípadne výskytu inej kardiovaskulárnej príhody. Nárast rizika predstavuje 34% pre  kardiovaskulárnu smrť, 46% pre infarkt myokardu, 56% pre srdcové zlyhanie a 38% pre koronárnu revaskularizáciu.

V rámci celkovej sledovanej populácie liečba Procoralanom (ivabradínom) nedosiahla štatistickú významnosť v znížení primárneho zloženého ukazovateľa (úmrtie z kardiovaskulárnych príčin, hospitalizácia pre akútny IM a hospitalizácia pre srdcové zlyhanie). Avšak u pacientov s úvodnou srdcovou frekvenciou vyššou než 70 úderov za minútu Procoralan (ivabradín) signifikantne redukoval riziko hospitalizácií z dôvodu fatálneho a nefatálneho infarktu myokardu o 36% (p=0,001) a pokles rizika koronárnej revaskularizácie o 30% (p=0,016). Je potrebné zdôrazniť, že väčšina týchto pacientov už užívala smernicami odporúčanú kardiovaskulárnu liečbu: antiagreganciá (94%), inhibítory angiotenzín-konvertujúceho enzýmu, prípadne blokátory angiotenzínových receptorov (91%), beta-blokátory (87%), ako aj hypolipidemiká (76%).

 

Výsledky klinickej štúdie BEAUTIFUL predstavujú krok vpred v manažmente pacientov s koronárnou chorobou srdca a srdcovou frekvenciou vyššou ako 70 úderov za minútu, pretože sa po prvýkrát preukázalo, že výhradné zníženie srdcovej frekvencie  Procoralanom (ivabradinom) vedie k ďalšiemu poklesu výskytu koronárnych príhod, a to aj u pacientov, ktorí sú už liečení súčasnou optimálnou kardiovaskulárnou liečbou. Táto štúdia tiež potvrdila, že Procoralan (ivabradín) je bezpečné a dobre tolerované liečivo, a môže byť užívaný so všetkými bežne predpisovanými kardiovaskulárnymi liekmi. V komentári k výsledkom sa predseda Kontrolného výboru, profesor Roberto Ferrari vyjadril: ‘Pacienti s KCHS často podstúpia množstvo vyšetrení, avšak jednoduché zmeranie srdcovej frekvencie sa nevykoná. Klinická štúdia BEAUTIFUL upozornila na zosilnenie potreby zisťovať srdcovú frekvenciu u všetkých pacientov s KCHS, a v prípade, že táto hodnota presahuje 70 úderov za minútu, je potrebné ju znížiť pomocou Procoralanu (ivabradínu) bez ohľadu na doterajšiu liečbu.’

 

Výsledky klinickej štúdie BEAUTIFUL s Procoralanom (ivabradínom) môžu byť vysvetlené jeho dobre dokumentovanou schopnosťou zmierniť ischémiu myokardu u pacientov s chronickou stabilnou angínou pectoris. ¹ V rámci nového výskumu sa dokázalo, že Procoralan (ivabradín) zlepšuje narušenú funkciu endotelu² a že predchádza rozvoju aterosklerózy.

Napriek všetkým pokrokom, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že do roku 2030 zostane koronárna choroba srdca celosvetovo najväčším zdravotníckym problémom. ³ Ivabradin by mohol prispieť k obmedzeniu tejto hrozby, keďže podľa výsledkov štúdie BEAUTIFUL, Procoralan (ivabradín) znižuje riziko výskytu infarktu myokardu a revaskularizácie. Predseda Výkonného výboru klinického skúšania BEAUTIFUL, profesor Kim Fox uzavrel tému so slovami: ‘Polovica pacientov s KCHS má pokojovú srdcovú frekvenciu vyššiu ako 70 úderov za minútu. Títo pacienti odteraz môžu profitovať z liečby, ktorá im prinesie výrazné zníženie pravdepodobnosti výskytu ďalšej srdcovej príhody, prípadne potreby ďalšieho chirurgického zákroku.’

 

 

Literatúra:

2.       Florian Custodis, MD*; Magnus Baumhäkel, et al Circulation 2008;117:2377-2387.

 

*Ivabradín je v jednotlivých krajinách dostupný pod rôznymi názvami: Procoralan^®, Coralan^®, Coraxan^®, prípadne Corlentor^®.