Korešpondenčná partia trvá mesiace, blicka 5 minút

Bratislava 25. júla (TASR) - Pred štartom Svetovej šachovej olympiády prináša TASR charakteristiky základných druhov šachu:



KLASICKÝ ŠACH - Je najfrekventovanejšou formou šachového zápolenia. Šachové tzv. vážne partie sa hrávajú s limitom najmenej hodinu pre každého hráča s povinnosťou zapisovať jednotlivé ťahy. Na odrátavanie času slúžia šachové hodiny. V súčasnosti sa už bežne hráva s digitálnymi tzv. Fischerovými hodinami, ktoré pridávajú hráčovi za každý ťah určitý počet sekúnd (inkrement). V ligách a turnajoch je zvyčajne stanovené tempo pre hráča 90 minút na 40 ťahov s časovou kontrolou a 30 minút do konca partie s bonusom 30 sekúnd po každom vykonanom ťahu. V minulosti sa často hrávalo tempom dve hodiny na 40 ťahov plus hodina do konca partie. Prekročením časového limitu hráč prehráva (pokiaľ má súper matujúci materiál, inak je remíza - pozn.). Šachové súťaže sa hrajú zvyčajne na 7-11 kôl, a sú buď uzavreté, kde hráči hrajú systémom každý s každým, alebo ide o tzv. open turnaje, kde môžu hrať naraz aj stovky účastníkov. Na párovanie súperov v takýchto turnajoch slúži tzv. švajčiarsky systém, ktorý v jednotlivých kolách zohľadňuje získané body hráčov, ako aj ich úvodné nasadenie podľa ratingu. Medzinárodná šachová federácia (FIDE) vypočítava šachistom na základe ich výsledkov rating, tzv. Elo, a zverejňuje rebríček najlepších.

RAPID ŠACH: Skrátene rapid. Označujú sa tak šachové partie, v ktorých je čas pridelený jednému hráčovi na partiu medzi 15 a 60 minútami. Je to menej ako vo vážnej partii. Väčšinou sa hráva tempom 15 alebo 30 minút na partiu. V mládežníckych kategóriách prevažujú turnaje v rapid šachu, časté sú aj turnaje družstiev. Na rozdiel od vážnej partie nemusí hráč partiu zapisovať.

BLESKOVÝ ŠACH: Tiež bleskovka alebo 'blicka'. Je šachová partia, v ktorej má podľa pravidiel FIDE hráč na premýšľanie menej než 15 minút. Obvykle bývajú partie 5-minútové. Vo voľných partiách je hra v bleskovom šachu medzi šachistami obľúbená, často sa hráva online na internete. Vzhľadom na nedostatok času bývajú bleskovky plné taktických nepresností a strategických chýb, divácky sú ale veľmi atraktívne. Často jeden z hráčov prehráva uplynutím časového limitu. Prehráva tiež, keď spraví nemožný ťah (prehliadne šach, zruší absolútnu väzbu alebo inak potiahne figúrkou v rozpore s pravidlami - pozn.) a súper túto chybu reklamuje.

KOMPOZIČNÝ ŠACH: Nazývaný aj problémový. Je samostatná šachová disciplína, v ktorej autor vytvára šachový problém (šachovú skladbu), alebo riešiteľ sa snaží tento problém vyriešiť. V kompozičnom šachu sa usporadúvajú aj súťaže. Šachová skladba by mala spĺňať tieto kritériá: originalitu, legálnosť pozície (okrem exoproblémov), korektnosť riešenia, ekonomické a estetické kritérium.

Ekonomické kritérium: Na šachovnici by nemal byť žiaden zbytočný materiál, každý kameň by mal mať nejakú funkciu

Legálnosť pozície: Aspoň teoreticky by sa malo dať dospieť k pozícii na šachovnici v nejakej hypotetickej partii

KOREŠPONDENČNÝ ŠACH: Nazývaný aj šach na diaľku či moderne koršach. Hrá sa formou diaľkovej komunikácie. Toto šachové odvetvie je špecifické tým, že časový fond v partii sa počíta na dni až mesiace a hráči môžu pri hre využívať rôznorodé formy podpory, t.j. nahliadnuť do literatúry, radiť sa s ďalšími osobami či pomôcť si počítačovou technikou. Korespondenčný šach je skvelou alternatívou nielen pre šachistov, ktorí sa nemôžu z rôznych dôvodov zúčastňovať na súťažiach v praktickom šachu, ale aj pre šachových nadšencov, ktorých baví hľadanie "šachovej pravdy" v konkrétnych pozíciách vzniknutých na šachovnici, na čo nebýva pri vážnych partiách čas a priestor. Časový limit v korešpondenčnom šachu dnes obvykle predstavuje 40-50 dní na 10 ťahov a partie trvajú v priemere cca 15-18 mesiacov. Závisí to na celkovom počte prevedených ťahov, ale predovšetkým na zvolenom spôsobe hry (webserver ICCF, resp. klasická pošta). Medzinárodné súťaže hrané klasickou poštou môžu trvať aj dlhšie než dva roky.

SIMULTÁNKA: Odborne simultánna partia. Je exhibičným vystúpením šachového majstra alebo veľmajstra, ktorý hrá súčasne na viacerých šachovniciach proti viacerým protihráčom. Pri väčšom počte súperov (10 a viac - pozn.) bývajú stoly so šachovnicami umiestnené v kruhu a veľmajster k nim postupne pristupuje, vykoná svoj ťah a pokračuje k ďalšej šachovnici. Pri simultánke má veľmajster obvykle na všetkých šachovniciach biele figúrky.

PARTIA NASLEPO: Je kurióznym a extrémne náročným spôsobom hrania šachovej partie. Šachista hrá svoju hru bez šachovnice a nemá ani žiadny iný spôsob, ktorým by zaznamenával alebo znázorňoval postavenie figúr na šachovnici. Informácie o ťahoch si súperi medzi sebou oznamujú pomocou šachovej notácie. Partia naslepo je veľmi náročná, vyžaduje si maximálne sústredenie hráča a jeho vynikajúcu pamäť. Partie naslepo sa tešia veľkej obľube aj na území Slovenska. Na Trojičnom námestí v Banskej Štiavnici sa pred pár týždňami konal jubilejný 10. ročník podujatia s názvom Štiavnický živý šach. Živý šach hrajú dvaja poprední veľmajstri naslepo, so zaviazanými očami. Figúrkami na obrovskej šachovnici sú 32 dobrovoľníci oblečení v dobových kostýmoch.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR