KOPÁL: Slovákom chýbajú pevné základy vo finančnej gramotnosti

Bratislava 9. júna (TASR) - Podľa nedávno zverejnenej medzinárodnej štúdie OECD PISA 2015 Slovensko v oblasti finančnej gramotnosti zaostáva za ostatnými krajinami Európy. Pokiaľ ide o vedomosti, ako zaobchádzať s financiami a ako sa zabezpečiť do budúcnosti, lepšie ako Slováci sú na tom aj všetky štáty Vyšehradskej štvorky, ktoré vychádzali z rovnakých socioekonomických podmienok.


O príčinách a dosahoch nedostatočnej finančnej gramotnosti na Slovensku diskutovali na neformálnom stretnutí médiá s Martinom Wiedermannom, generálnym riaditeľom Centrálneho depozitára cenných papierov SR a Róbertom Kopálom, riaditeľom Asociácie obchodníkov s cennými papiermi.

Podľa Kopála medzi najväčšie riziká finančnej stability Slovenska patrí stúpajúci rast zadlženosti domácnosti. Slováci sú dnes dvakrát viac zadlžení ako pred začiatkom finančnej krízy a spomedzi krajín EÚ sa zadlžujú najrýchlejšie. Úspory obyvateľstva sú oproti tomu na minime a nekorešpondujú s touto úrovňou zadlženosti. V dôsledku toho zaznamenávame stúpajúci počet exekúcií a osobných bankrotov.

Na svoju budúcnosť, podľa neho, veľmi nemyslia ani mladí ľudia, z ktorých až dve tretiny ignorujú možnosť zabezpečiť sa na starobu prostredníctvom súkromných dôchodkov. Všetky tieto veci majú jedného spoločného menovateľa a tou je finančná negramotnosť.

"Finančné zdravie občanov je odrazom ich finančnej gramotnosti. Ale tá je až nadstavbou nad základnou všeobecnou gramotnosťou. Problém vidím v tom, že ľuďom chýba často základné pochopenie informácií a pojmov. Stretávame sa s tým aj u nás v depozitári. Ľudia nám posielajú neoprávnené sťažnosti, ktoré sú veľakrát prejavom neznalosti základných pojmov, funkcií či kompetencií jednotlivých organizácií," povedal Wiedermann.

Obaja experti sa však zhodli na tom, že Slováci získali hneď na začiatku, po transformácii spoločnosti na trhové hospodárstvo, celý rad zlých skúseností. Prvou z nich bola nevydarená kupónová privatizácia a nasledovali škandály s nebankovými inštitúciami, ktoré pripravili o úspory tisíce dôverčivých ľudí. Po týchto skúsenostiach sa ľudia stali skôr apatickí a o možnosti investovať sa prestali prirodzene zaujímať.

Tejto situácii, ako zdôraznili, by prospela edukácia a osveta obyvateľstva a tiež ďalšie príležitosti na bezpečné investície, na ktorých by sa ľudia mohli naučiť, ako funguje kapitálový trh a opäť v neho získať dôveru.

Podľa ich skúseností sa aj v súčasnosti ľudia pri investovaní dopúšťajú chýb a pri výbere finančných alebo investičných produktov nevyžadujú alternatívy. Často si volia nevhodné produkty vzhľadom na ich potreby a možnosti. Ďalším rozšíreným negatívnym javom je snaha rýchlo zbohatnúť.

"Väčšina z nás je taká, že keď máme možnosť zarobiť rýchlo, tak uprednostníme túto možnosť pred dlhodobými investíciami. Žijeme proste v takom nastavení, v takejto konzumnej spoločnosti. Naivná dôvera v možnosť rýchlo zbohatnúť vedie ľudí k nerozvážnym investíciám cez nedôveryhodné subjekty a akceptácii neprimeranej miery rizika. Keby mali ľudia viac vedomostí a skúseností, tak by aj nekalé praktiky ľahšie odhalili a potom by podvodníci mali oveľa menšie pole pôsobnosti," zdôraznil Wiedermann.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR