Koordinovať postup pri povodniach by mal splnomocnenec vlády

BRATISLAVA 6. októbra (WEBNOVINY) - Zlepšiť protipovodňovú situáciu na Slovensku by mal v budúcnosti aj splnomocnenec vlády, ktorý by koordinoval postupy pri povodniach. Podľa ministra životného prostredia Jána Chrbeta by to mohol byť štátny tajomník ministerstva životného prostredia (MŽP). "Našou snahou je, aby bol splnomocnenec na úrovni minimálne štátneho tajomníka," povedal dnes šéf rezortu životného prostredia na tlačovej besede po stretnutí s ministrom obrany a štátnym tajomníkom ministerstva vnútra, na ktorom rokovali o postupe pri havarijných povodňových situáciách. Tento splnomocnenec by mal mať v čase povodňovej situácie prístup aj k informáciám z rezortu obrany a vnútra. Podľa Chrbeta by sa táto vec mala na úrovni vlády vyriešiť čím skôr, lebo je jesenné obdobie, ktoré často sprevádzajú zrážky s následnými povodňami. Zlepšiť protipovodňovú situáciu na Slovensku by mal v budúcnosti aj splnomocnenec vlády, ktorý by koordinoval postupy pri povodniach. Podľa ministra životného prostredia Jána Chrbeta by to mohol byť štátny tajomník ministerstva životného prostredia (MŽP). "Našou snahou je, aby bol splnomocnenec na úrovni minimálne štátneho tajomníka," povedal dnes šéf rezortu životného prostredia na tlačovej besede po stretnutí s ministrom obrany a štátnym tajomníkom ministerstva vnútra, na ktorom rokovali o postupe pri havarijných povodňových situáciách. Tento splnomocnenec by mal mať v čase povodňovej situácie prístup aj k informáciám z rezortu obrany a vnútra. Podľa Chrbeta by sa táto vec mala na úrovni vlády vyriešiť čím skôr, lebo je jesenné obdobie, ktoré často sprevádzajú zrážky s následnými povodňami. Autor: Richard Kramarik Jednou z príčin, prečo sa pri výdatnejších zrážkach vylievajú potoky a rieky, sú podľa Chrbeta aj čierne skládky odpadov v blízkosti vodných tokov či priamo v nich. "Chcem požiadať starostov obcí, aby si všímali čierne skládky popri potokoch, ktoré znečisťujú toky a zabraňujú prietoku v korytách," povedal Chrbet. Toky by mal kontrolovať aj "potočný"- zamestnanec vodohospodárskeho podniku. Ten by mal mať prehľad o tom, ktoré korytá sú znečistené odpadom alebo kde sa v ich blízkosti nachádzajú čierne stavby, ktoré bránia prietoku vody. Čierne skládky by si mali odstraňovať obce na vlastné náklady. "Niečo také zapracujeme aj do zákona o odpadoch," povedal Chrbet. Zástupcovia ministerstiev dnes hovorili aj o tom, ako majú vyzerať krízové štáby. "Budú tam preverení, novoškolení funkcionári obvodných úradov," povedal Chrbet. Minister navrhuje, aby pre tieto štáby existoval manuál, podľa ktorého by mali postupovať pri jednotlivých stupňoch povodňovej aktivity. Zástupcovia rezortov životného prostredia, obrany a vnútra hovorili aj o poskytovaní techniky zo štátnych hmotných rezerv v čase povodní. "Táto technika sa nachádza v skladoch. Zodpovedá za ňu štát a v prípade vyhlásenia nejakého stupňa povodňovej aktivity by mala byť dostupná," informoval Chrbet. Na roky 2007 až 2013 sú na protipovodňové opatrenia vyčlenené 4 mld. Sk ( 132 775 676 €) zo štrukturálnych fondov a každoročne sa na ne vyčleňuje zo štátneho rozpočtu 1 mld. korún (33 193 919 €). "Stále je to veľmi málo finančných prostriedkov na to, aby sme vyregulovali všetky toky na Slovensku," zhodnotil Chrbet. Zo 72-tisíc kilometrov vodných tokov je vyregulovaných asi 8 120 km. Vláda musí zaplatiť 650 mil. Sk (21 576 047 €) ako odškodné obetiam povodní na Slovensku. "Máme pripravený materiál, ktorý predložíme na rokovanie vlády," povedal Chrbet. Odškodnenie by podľa neho nemalo trvať rok a pol ako doteraz, ale malo by sa to riešiť urýchlene. SITA