Kontroverzná spisovateľka Elfriede Jelineková má Nobelovu cenu

Mürzzuschlag/Bratislava 20. októbra (TASR) - Spisovateľke Elfriede Jelinekovej v roku 2004 udelili Nobelovu cenu za literatúru. Rodáčka z rakúskeho Mürzzuschlagu prišla na svet 20. októbra 1946 a jubilea 70 rokov sa dožije vo štvrtok.


Udelenie Nobelovej ceny Elfriede Jelinekovej zdôvodnili v roku 2004 vo švédskom Štokholme "muzikálnym tokom hlasov a protihlasov v románoch a drámach" zdôrazňujúc autorkinu "rečovú vášeň". Avšak švédsky spisovateľ Knut Ahnlund, jeden z 18 členov poroty, ktorá rozhoduje o udelení tejto ceny, na protest 11. októbra 2005 rezignoval a udelenie ceny označil za škandál. Toto znázorňuje pozíciu Jelinekovej – raz je jej tvorba ospevovaná, raz ju roznesú kritici.

Laureátka množstva ďalších prestížnych literárnych cien býva označovaná za pokračovateľku spoločenskokritických literárnych tradícií v Rakúsku a nadväzuje na práce takých velikánov ako sú Johann Nepomuk Nestroy, Karl Kraus, Ödön von Horváth, Thomas Bernhard, či iný laureát Nobelovej ceny za literatúru (1981) Elias Canetti. Cenená je však aj jej poetická, dramatická a rozhlasová tvorba.

Spisovateľka Elfriede Jelineková patrí však aj mimo literárnej scény medzi mimoriadne angažované osobnosti alpskej republiky a medzi prominentné hlasy nemecky písanej literatúry.

Jej debutom na literárnej scéne bol zväzok básní Lisas Schatten, vyšiel v roku 1967. Románový debut autorky wir sind Lockvögel, baby nasledoval o tri roky neskôr. Podobne ako toto dielo rezonovali u literárnych kritikov mimoriadne pozitívne aj ďalšie Jelinekovej práce, romány Die Liebhaberinnen (1974) - známy pod názvom Milenky aj z prekladu do slovenčiny, Die Ausgesperrten (1980) a Die Klavierspielerin (1983), ktorý sa v roku 2001 dočkal vydarenej filmovej podoby v réžii Michaela Hanekeho. Aj tie však u časti odborníkov i laikov vyvolali intenzívny odpor.

Jelinekovej kritický prístup voči mužmi ovládanej, respektíve triednej spoločnosti, jej postoje k témam ako sexualita, násilie a moc sa stali nielen charakteristickou črtou jej tvorby, ale vyvolávali aj naďalej kontroverzné reakcie, čo osobitne platí o období po zverejnení románu Lust (1989).

Za vlastné "opus magnum" označuje autorka román Die Kinder der Toten (1995). Významný bol však aj jej kriminálny román Gier (2000) z rakúskeho vidieka.

Za hranicami alpskej republiky preslávili nositeľku Nobelovej ceny aj jej drámy. V tomto žánri debutovala v roku 1979 prácou s dlhým názvom Was geschah, nachdem Nora ihren Mann verlassen hatte oder Stützen der Gesellschaft. Nasledovali Clara S. (1982), Burgtheater (1985), Krankheit oder Moderne Frauen (1987) a Wolken. Heim (1988) - montáž Hölderlinových, Kleistových, Hegelových, či Heideggerových textov a fragmentov listov uväznených členov teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (Rote Armee Fraktion - RAF).

Na prvej rakúskej divadelnej scéne, slávnom Burgtheatri vo Viedni, mali svetovú premiéru Jelinekovej scénická esej Totenauberg (1992), v ktorej sa sústredila na problematiku nenávisti voči cudzincom, vlasti a intolerancie, ale aj ďalšie hry Raststätte oder Sie machen's alle (1994), Stecken, Stab und Stangl (1996) a Ein Sportstück (1998). V roku 2003 inscenovali na scéne Burgtheatru jej novinku Bambiland v extrémne kontroverznom poňatí. V roku 2005 uviedli na tej istej scéne monumentálnu meditáciu o vojne v Iraku a škandále okolo väzenia v Abú Ghraibe s názvom Babel (2005).

Výskumné centrum Elfriede Jelinekovej je inštitúciou, ktorá je akýmsi dokumentačným, informačným a komunikačným pracoviskom a venuje sa autorke a jej dielu. Zriadili ho vo Viedni v roku 2004.

V roku 2005 Elfriede Jelineková odmietla ponuku rakúskej pošty vydať známku s jej vyobrazením s tým, že netúži po "osobných poctách" a predstava svojej tváre na poštovej známke jej nie je príjemná. Jelineková je známa tým, že sa vyhýba vystupovaniu na verejnosti. Svoju, ako tvrdí, "sociálnu fóbiu" potvrdila aj neúčasťou na odovzdávaní Nobelovej ceny v Štokholme. Namiesto toho cenu prevzala o niečo neskôr na malom obrade v rezidencii švédskeho ambasádora vo Viedni. Jelineková bola prvou laureátkou Nobelovej ceny za literatúru, ktorá sa odmietla zúčastniť na štokholmskom odovzdávaní a bankete od roku 1973, keď tak urobil v Británii narodený austrálsky spisovateľ Patrick White.

Dlhoročná kritička rakúskeho pravicového populistu Jörga Haidera literárne spracovala jeho úmrtie pri dopravnej nehode v noci na 11. októbra 2008. V 150-riadkovom texte pod názvom Od večnosti k večnosti, ktorý zverejnila na svojej internetovej stránke, no nepovolila z neho citovať, sa oprela čiastočne o Goetheho baladu Kráľ duchov (Der Erlkönig), pričom ani jediný raz nemenovala kontroverzne vnímaného politika. Elfriede Jelineková ešte v máji 1996 reagovala na stupňujúcu sa kampaň pravicovej bulvárnej tlače a samotného Haidera voči jej osobe a uvalením zákazu na uvádzanie jej divadelných hier na rakúskych scénach. Literátka sa vtedy opakovane verejne postavila proti banalizovaniu pravicového radikalizmu rakúskymi médiami. Aj v období pravidelných demonštrácií občanov proti čierno-modrej koalícii ľudovcov a Haiderových slobodných (2000-2003), keď sa Rakúsko ocitlo v medzinárodnej izolácii, patrila Elfriede Jelineková medzi prominentné osobnosti v radoch kritikov.

Rodáčka zo štajerského Mürzzuschlagu, kde uzrela svetlo sveta 20. októbra 1946, zmaturovala na gymnáziu, aby následne študovala hru na organe a kompozíciu na viedenskom konzervatóriu. Paralelne sa však venovala aj štúdiu divadelnej vedy a dejín umenia na univerzite rakúskeho hlavného mesta a štúdiu jazykov. Keď mala 17 rokov, vysoké nároky, ktoré na ňu kládli v rodine, vyústili do psychického kolapsu. Počas rekonvalescencie žila izolovanie, analyzovala manipuláciu ľudí prostredníctvom televízie a filmov. V tomto období sa pustila do písania, ktoré bolo pre ňu terapiou aj relaxáciou. Debutovala počas štúdia na univerzite vo Viedni.

Dráma Rechnitz - Anjel skazy v súčasnosti jubilujúcej autorky mala premiéru v Činohre Slovenského národného divadla (SND) v roku 2013.

Zdroje: www.britannica.com, www.snd.sk

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR