Pravidlá pre kontrolu dochádzky poslancov počas rokovania Národnej rady SR sa definitívne upravia až tesne pred schvaľovaním novely rokovacieho poriadku, teda na prelome leta a jesene. Predseda parlamentu ...
BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) - Pravidlá pre kontrolu dochádzky poslancov počas rokovania Národnej rady SR sa definitívne upravia až tesne pred schvaľovaním novely rokovacieho poriadku, teda na prelome leta a jesene. Predseda parlamentu Pavol Paška dnes po rokovaní poslaneckého grémia uviedol, že jeho ambíciou nie je sprísňovať podmienky overovania účasti na rokovaniach pléna. Tá je podľa neho povinnosťou poslanca a "žiadny právny predpis neoklame našu morálku a správanie sa voči voličom."
Na nadchádzajúcu schôdzu sa dostanú dva návrhy. Jeden predkladá predseda parlamentu Pavol Paška so straníckym kolegom Miroslavom Čížom (Smer–SD) a druhý poslanec za KDH Daniel Lipšic. Kým v prvom prípade by prezenčnú listinu po skončení rokovacieho dňa a z rokovania výborov podpisovali overovatelia národnej rady, podľa Lipšicovho návrhu by sa dochádzka overovala elektronicky použitím hlasovacej karty.
Diskusia okolo dochádzky poslancov sa začala po tom, ako denník Sme 17. mája napísal, že predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj falšuje podpis predsedu SNS Jána Slotu. Denník zistil, že počas prvých troch dní májovej schôdze parlamentu bol Slota iba na jednom, napriek tomu bol podpísaný na prezenčných listinách aj v nasledujúcich dvoch dňoch. Predseda parlamentu sa po stretnutí s národniarmi rozhodol nekonať, uspokojil sa s ich tvrdeniami, ktoré vyvracali odhalenia denníka Sme. Rafaj Paškovi povedal, že Slotu nepodpísal a Slota tvrdil, že v parlamente bol a podpisoval sa sám. Paška odmietol aj požiadavku opozície, ktorá chcela záznamy z monitorovacích kamier a originály prezenčných listín, čím by sa dalo dokázať, či Slota bol v budove parlamentu.
Do druhého čítania by sa mal s najväčšou pravdepodobnosťou dostať koaličný návrh. Ten okrem dochádzky poslancov rieši aj tzv. elektronický parlament. Návrhy, ktoré sa podávajú do parlamentu, by sa museli predkladať aj v elektronickej forme, čím by sa mala zvýšiť efektivita práce poslancov a ušetriť finančné prostriedky za papier. Elektronická podoba nebude nutná v prípade návrhov, ktoré budú obsahovať utajované skutočnosti. Nadchádzajúca schôdza parlamentu sa začne 17. júna. V programe je zaradených 28 noriem v prvom čítaní a 19 návrhov čaká na definitívne schválenie.
SITA