|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. júna 2009
Konečné neoficiálne výsledky volieb do EP
Podľa neoficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu podporilo Smer 32,1 percenta voličov (264 722 voličov) a patrí mu päť kresiel. SDKÚ-DS, ktorú podporilo 16,98 percenta ľudí (144 426), ...
Zdieľať
BRATISLAVA 7. júna (WEBNOVINY) – Podľa neoficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu podporilo Smer 32,1 percenta voličov (264 722 voličov) a patrí mu päť kresiel. SDKÚ-DS, ktorú podporilo 16,98 percenta ľudí (144 426), získala dve kreslá, rovnaký počet europoslancov bude mať SMK s podporou 11,33 percenta (93 750) a tiež KDH s 10,55-percentnou podporou (89 905). Po jednom kresle majú ĽS-HZDS s 8,97 percentami (74 241) a SNS, ktoré volilo 5,39 percenta (45 960) ľudí.
Slobodu a Solidaritu podporilo 4,71 percenta (39 016) voličov, Stranu zelených 2,11 percenta (17 482), koalíciu KDS-OKS 2,10 percenta (17 409) a v europarlamente nezískali žiadne kreslá. Ostatné strany získali pod dve percentá hlasov. Nasleduje KSS so ziskom 1,65 percenta (13 643), Slobodné fórum 1, 57 percenta (13 063), Strana demokratickej ľavice 0,62 percenta (5 158), Agrárna strana vidieka 0,45 percentami (3 721), Misia 21 – Hnutie kresťanskej solidarity 0,42 percentami (3 515), Demokratická strana 0,29 percentami (2 398) a Liga 0,28 percentami ( 2 373).
V deň volieb bolo na Slovensku 4 345 773 oprávnených voličov. Vydaných bolo 853 533 hlasovacích obálok, čo znamená účasť 19, 63 percenta. Platných hlasov bolo 826 782.
Preferenčné hlasy v Smere-SD na prvé miesto podľa neoficiálnych výsledkov vyniesli Moniku Flašíkovú Beňovú, pričom kandidovala z tretieho miesta. Za ňou nasleduje volebný líder Boris Zala a súčasný europoslanec Vladimír Maňka. Smer-SD by mali v EP zastupovať aj Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V KDH sa na prvé miesto prekrúžkovala Anna Záborská z tretieho miesta a Miroslav Mikolášik skončil podľa preferenčných hlasov druhý, aj keď kandidoval zo štvrtého miesta. V SNS sa na prvé miesto prekrúžkoval Jaroslav Paška. Za ním mal skončiť Rafael Rafaj a volebný líder Dušan Švantner sa prepadol na tretie miesto. SDKÚ-DS bude v EP pravdepodobne zastupovať Eduard Kukan a Peter Šťastný, ĽS-HZDS Sergej Kozlík. SMK bude aj naďalej zastupovať Edit Bauer a do parlamentu by sa mal dostať aj Alajos Mészáros.
Najviac preferenčných hlasov zo všetkých odovzdaných získali v poradí Flašíková Beňová, Zala, Kukan, Záborská, Maňka.
Oficiálne výsledky zverejní Ústredná volebná komisia večer o 22:00.
Ženský šarm má podľa Fronca svoju silu
Ženský šarm má podľa neúspešného lídra KDH do eurovolieb Martina Fronca svoju silu a v KDH sa budú nad tým musieť zamyslieť. Fronc to povedal dnes na tlačovej besede v reakcii na to, že podľa preferenčných hlasov sa jednotkou KDH stala Anna Záborská. Fronc v kútiku duše dúfal, že KDH získa tri mandáty, ale zisk dvoch považuje za úspech. „Robil som s plným nasadením všetko preto, aby KDH uspelo. Úspech KDH považujem aj za svoj úspech,“ vyhlásil.
Podľa úspešnej kandidátky, ktorá sa do EP prekrúžkovala z tretieho miesta, aj na Slovensku sa potvrdilo čo platí v EÚ, že europoslanci majú v týchto voľbách väčšie šance ako iní kandidáti. Pre ňu je jej zvolenie najkrajším darčekom k dnešným narodeninám. Ďalší úspešný kandidát Miroslav Mikolášik, ktorý kandidoval až zo štvrtého miesta, si myslí, že výsledok KDH je potvrdením potreby kresťanskej politiky aj v európskych dimenziách.
Predseda KDH Pavol Hrušovský hodnotí výsledok strany ako veľmi dobrý, a to aj vzhľadom na vnútrostranícku situáciu, keďže KDH nedávno prežilo odchod skupiny poslancov NR SR zo strany. Aj keď Fronc ako líder neuspel podľa Hrušovského úspech KDH je aj jeho úspechom.
Eurovoľby boli okrem prekrúžkovaní bez prekvapení, tvrdí Kusý
Sobotňajšie voľby do europarlamentu a dnešné neoficiálne výsledky nepriniesli žiadne veľké prekvapenia. Zaujímavé však bolo "prekrúžkovanie" kandidátov. Pre agentúru SITA to povedal politológ Miroslav Kusý. Lídri kandidátok KDH a SNS sa totiž do Európskeho parlamentu (EP) pravdepodobne vôbec nedostali, pričom kandidátka Smeru Monika Flašíková Beňová sa prekrúžkovala z tretej pozície pred prvého Borisa Zalu. "Voliči zotrvali pri tých, ktorých majú vrytých do pamäti," povedal Kusý. Strany si ako lídrov zvolili ľudí podľa svojich predstáv, ale voliči majú svoj vkus. "Nebola to dobrá taktika," vyhlásil politológ. Vnútrostranícke turbulencie sa neprejavili ani v prípade SMK, ktorá si udržala stabilnú podporu a dva mandáty. "Voliči nemajú inú šancu, ako hájiť si spoločné záujmy. Bol to odkaz ľuďom vo vedení a odbojníkom, že by mali uvažovať skôr o spoločnom postupe," uzavrel Kusý.
Rozloženie mandátov v europarlamente podľa politológa Grigorija Mesežnikova nehovorí veľmi o reálnom rozložení síl, ale o schopnosti mobilizovať voličov. Voľby do EP podľa neho nie sú natoľko mocensky významné ako voľby do Národnej rady SR. Výsledky treba vnímať v dvoch kontextoch - v európskom a domácom. Tentoraz európska pravica vyhrala iba relatívne, nie absolútne ako v roku 2004, stále však má najviac mandátov. Nepotvrdili sa teda slová premiéra Roberta Fica, že zmyslom aktivity jeho strany je porážka pravice, tvrdí Mesežnikov. V domácom kontexte výsledky podľa neho nie sú dostatočne reprezentatívne, pretože účasť bola veľmi nízka, k urnám prišla ani nie pätina voličov. Menšie strany získali viac, veľmi dobre obstáli SMK aj KDH. Tentoraz úplne nezlyhala SNS, získala jeden mandát, no ich preferencie v prieskumoch, ako aj čísla Smeru-SD, sú vyššie. Smer-SD preto podľa politológa dosiahol slabší výsledok. Mesežnikov pochválil Slobodu a solidaritu, ktorá sa len tesne do europarlamentu nedostala. Voličov oslovili "pozoruhodné predvolebné aktivity" a strana bude podľa politológa na týchto výsledkoch ďalej stavať.
V eurovoľbách podľa Mesežnikova dosiahla dobrý výsledok SMK ako identitná strana. "Ich voliči sú racionálni ľudia, ktorí vedia, že akékoľvek sú v strane problémy, nemajú inú možnosť a dávajú prednosť istote," vyhlásil a dodal, že strana môže byť spokojná. V prípade KDH, ďalšej identitnej strany, sa to tiež potvrdilo. Voliči sú konzervatívni aj pri hlasovaní. Odídenci zo strany, ktorí vytvorili KDS, získali iba málo hlasov. SDKÚ-DS môže mrzieť, že jeden mandát stratili, ale toto je aj problém nie úplne dobre nastaveného kvóra, tvrdí Mesežnikov. SDKÚ-DS do svojimi 16,47 percentami získalo dva mandáty, rovnako ako napríklad KDH s 10,55-percentnou podporou, vysvetlil.
Nízka volebná účasť sa podpísala aj pod prekrúžkovania, myslí si Mesežnikov. Na prekrúžkovanie kandidátov totiž bolo treba menšiu skupinu ľudí, preferenčné hlasy sú preto v týchto voľbách efektívnejšie ako v hlasovaní o zástupcoch v NR SR. Ľudia si krúžkovali tých, ktorých si už zafixovali, napríklad Annu Záborskú z KDH či Moniku Flašíkovú-Beňovú zo Smeru-SD.
Sociológ Pavel Haulík vidí ako hlavný dôvod veľmi nízkej volebnej účasti v tom, že strany týmto voľbám nepripisujú veľký význam, podceňujú ich. Verbálne áno, ale nerobia pre to dosť, aby oslovili voličov. Kampaň nebola motivačná, tvrdí sociológ. Určite však ako dôvod nízkej účasti na eurovoľbách nevidí počasie či voľnočasové aktivity ľudí, pretože rozdiel v účasti v roku 2004 a tento rok je príliš malý. V prvých slovenských eurovoľbách sa totiž podľa neho prejavilo, že Slovensko má k problematike Európskeho parlamentu ďaleko. Tento rok je však účasť asi o tri percentuálne body vyššia ako pred piatimi rokmi. "V biede z hľadiska účasti je to potešujúce," vyhlásil Haulík a dodal, že v mnohých krajinách bude účasť pravdepodobne nižšia oproti číslam z roku
Strany si podľa sociológa nedajú ani tú prácu, aby zistili, kto na kandidátke má šancu. Je nezmyslom, aby si strany, ktoré majú šancu získať jedno alebo dve kreslá, dali plnú kandidátku. Ľudia navyše kandidátov nepoznajú. Keď volič vidí neznáme meno a o kandidátovi vie iba toľko, že má 26 rokov a je asistent, povie si, že voliť nepôjde vôbec, vyhlásil. "Kandidátky boli veľmi nešťastne zvolené," uzavrel Haulík.
SITA
Slobodu a Solidaritu podporilo 4,71 percenta (39 016) voličov, Stranu zelených 2,11 percenta (17 482), koalíciu KDS-OKS 2,10 percenta (17 409) a v europarlamente nezískali žiadne kreslá. Ostatné strany získali pod dve percentá hlasov. Nasleduje KSS so ziskom 1,65 percenta (13 643), Slobodné fórum 1, 57 percenta (13 063), Strana demokratickej ľavice 0,62 percenta (5 158), Agrárna strana vidieka 0,45 percentami (3 721), Misia 21 – Hnutie kresťanskej solidarity 0,42 percentami (3 515), Demokratická strana 0,29 percentami (2 398) a Liga 0,28 percentami ( 2 373).
V deň volieb bolo na Slovensku 4 345 773 oprávnených voličov. Vydaných bolo 853 533 hlasovacích obálok, čo znamená účasť 19, 63 percenta. Platných hlasov bolo 826 782.
Preferenčné hlasy v Smere-SD na prvé miesto podľa neoficiálnych výsledkov vyniesli Moniku Flašíkovú Beňovú, pričom kandidovala z tretieho miesta. Za ňou nasleduje volebný líder Boris Zala a súčasný europoslanec Vladimír Maňka. Smer-SD by mali v EP zastupovať aj Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V KDH sa na prvé miesto prekrúžkovala Anna Záborská z tretieho miesta a Miroslav Mikolášik skončil podľa preferenčných hlasov druhý, aj keď kandidoval zo štvrtého miesta. V SNS sa na prvé miesto prekrúžkoval Jaroslav Paška. Za ním mal skončiť Rafael Rafaj a volebný líder Dušan Švantner sa prepadol na tretie miesto. SDKÚ-DS bude v EP pravdepodobne zastupovať Eduard Kukan a Peter Šťastný, ĽS-HZDS Sergej Kozlík. SMK bude aj naďalej zastupovať Edit Bauer a do parlamentu by sa mal dostať aj Alajos Mészáros.
Najviac preferenčných hlasov zo všetkých odovzdaných získali v poradí Flašíková Beňová, Zala, Kukan, Záborská, Maňka.
Oficiálne výsledky zverejní Ústredná volebná komisia večer o 22:00.
Ženský šarm má podľa Fronca svoju silu
Ženský šarm má podľa neúspešného lídra KDH do eurovolieb Martina Fronca svoju silu a v KDH sa budú nad tým musieť zamyslieť. Fronc to povedal dnes na tlačovej besede v reakcii na to, že podľa preferenčných hlasov sa jednotkou KDH stala Anna Záborská. Fronc v kútiku duše dúfal, že KDH získa tri mandáty, ale zisk dvoch považuje za úspech. „Robil som s plným nasadením všetko preto, aby KDH uspelo. Úspech KDH považujem aj za svoj úspech,“ vyhlásil.
Podľa úspešnej kandidátky, ktorá sa do EP prekrúžkovala z tretieho miesta, aj na Slovensku sa potvrdilo čo platí v EÚ, že europoslanci majú v týchto voľbách väčšie šance ako iní kandidáti. Pre ňu je jej zvolenie najkrajším darčekom k dnešným narodeninám. Ďalší úspešný kandidát Miroslav Mikolášik, ktorý kandidoval až zo štvrtého miesta, si myslí, že výsledok KDH je potvrdením potreby kresťanskej politiky aj v európskych dimenziách.
Predseda KDH Pavol Hrušovský hodnotí výsledok strany ako veľmi dobrý, a to aj vzhľadom na vnútrostranícku situáciu, keďže KDH nedávno prežilo odchod skupiny poslancov NR SR zo strany. Aj keď Fronc ako líder neuspel podľa Hrušovského úspech KDH je aj jeho úspechom.
Eurovoľby boli okrem prekrúžkovaní bez prekvapení, tvrdí Kusý
Sobotňajšie voľby do europarlamentu a dnešné neoficiálne výsledky nepriniesli žiadne veľké prekvapenia. Zaujímavé však bolo "prekrúžkovanie" kandidátov. Pre agentúru SITA to povedal politológ Miroslav Kusý. Lídri kandidátok KDH a SNS sa totiž do Európskeho parlamentu (EP) pravdepodobne vôbec nedostali, pričom kandidátka Smeru Monika Flašíková Beňová sa prekrúžkovala z tretej pozície pred prvého Borisa Zalu. "Voliči zotrvali pri tých, ktorých majú vrytých do pamäti," povedal Kusý. Strany si ako lídrov zvolili ľudí podľa svojich predstáv, ale voliči majú svoj vkus. "Nebola to dobrá taktika," vyhlásil politológ. Vnútrostranícke turbulencie sa neprejavili ani v prípade SMK, ktorá si udržala stabilnú podporu a dva mandáty. "Voliči nemajú inú šancu, ako hájiť si spoločné záujmy. Bol to odkaz ľuďom vo vedení a odbojníkom, že by mali uvažovať skôr o spoločnom postupe," uzavrel Kusý.
Rozloženie mandátov v europarlamente podľa politológa Grigorija Mesežnikova nehovorí veľmi o reálnom rozložení síl, ale o schopnosti mobilizovať voličov. Voľby do EP podľa neho nie sú natoľko mocensky významné ako voľby do Národnej rady SR. Výsledky treba vnímať v dvoch kontextoch - v európskom a domácom. Tentoraz európska pravica vyhrala iba relatívne, nie absolútne ako v roku 2004, stále však má najviac mandátov. Nepotvrdili sa teda slová premiéra Roberta Fica, že zmyslom aktivity jeho strany je porážka pravice, tvrdí Mesežnikov. V domácom kontexte výsledky podľa neho nie sú dostatočne reprezentatívne, pretože účasť bola veľmi nízka, k urnám prišla ani nie pätina voličov. Menšie strany získali viac, veľmi dobre obstáli SMK aj KDH. Tentoraz úplne nezlyhala SNS, získala jeden mandát, no ich preferencie v prieskumoch, ako aj čísla Smeru-SD, sú vyššie. Smer-SD preto podľa politológa dosiahol slabší výsledok. Mesežnikov pochválil Slobodu a solidaritu, ktorá sa len tesne do europarlamentu nedostala. Voličov oslovili "pozoruhodné predvolebné aktivity" a strana bude podľa politológa na týchto výsledkoch ďalej stavať.
V eurovoľbách podľa Mesežnikova dosiahla dobrý výsledok SMK ako identitná strana. "Ich voliči sú racionálni ľudia, ktorí vedia, že akékoľvek sú v strane problémy, nemajú inú možnosť a dávajú prednosť istote," vyhlásil a dodal, že strana môže byť spokojná. V prípade KDH, ďalšej identitnej strany, sa to tiež potvrdilo. Voliči sú konzervatívni aj pri hlasovaní. Odídenci zo strany, ktorí vytvorili KDS, získali iba málo hlasov. SDKÚ-DS môže mrzieť, že jeden mandát stratili, ale toto je aj problém nie úplne dobre nastaveného kvóra, tvrdí Mesežnikov. SDKÚ-DS do svojimi 16,47 percentami získalo dva mandáty, rovnako ako napríklad KDH s 10,55-percentnou podporou, vysvetlil.
Nízka volebná účasť sa podpísala aj pod prekrúžkovania, myslí si Mesežnikov. Na prekrúžkovanie kandidátov totiž bolo treba menšiu skupinu ľudí, preferenčné hlasy sú preto v týchto voľbách efektívnejšie ako v hlasovaní o zástupcoch v NR SR. Ľudia si krúžkovali tých, ktorých si už zafixovali, napríklad Annu Záborskú z KDH či Moniku Flašíkovú-Beňovú zo Smeru-SD.
Sociológ Pavel Haulík vidí ako hlavný dôvod veľmi nízkej volebnej účasti v tom, že strany týmto voľbám nepripisujú veľký význam, podceňujú ich. Verbálne áno, ale nerobia pre to dosť, aby oslovili voličov. Kampaň nebola motivačná, tvrdí sociológ. Určite však ako dôvod nízkej účasti na eurovoľbách nevidí počasie či voľnočasové aktivity ľudí, pretože rozdiel v účasti v roku 2004 a tento rok je príliš malý. V prvých slovenských eurovoľbách sa totiž podľa neho prejavilo, že Slovensko má k problematike Európskeho parlamentu ďaleko. Tento rok je však účasť asi o tri percentuálne body vyššia ako pred piatimi rokmi. "V biede z hľadiska účasti je to potešujúce," vyhlásil Haulík a dodal, že v mnohých krajinách bude účasť pravdepodobne nižšia oproti číslam z roku
Strany si podľa sociológa nedajú ani tú prácu, aby zistili, kto na kandidátke má šancu. Je nezmyslom, aby si strany, ktoré majú šancu získať jedno alebo dve kreslá, dali plnú kandidátku. Ľudia navyše kandidátov nepoznajú. Keď volič vidí neznáme meno a o kandidátovi vie iba toľko, že má 26 rokov a je asistent, povie si, že voliť nepôjde vôbec, vyhlásil. "Kandidátky boli veľmi nešťastne zvolené," uzavrel Haulík.
SITA
Súvisiace články:
Z trinástich zvolených europoslancov sú siedmi staronoví (7. 6. 2009)
ÚVK: Hlasovanie do EP prebieha bez problémov (6. 6. 2009)
Začali sa voľby do Európskeho parlamentu (6. 6. 2009)
FICO: Účasť vo voľbách bude nízka (6. 6. 2009)
Volebné miestnosti v Petržalke zívajú prázdnotou (6. 6. 2009)
Na východe je o voľby malý záujem (6. 6. 2009)
Skončili sa voľby do EP, boli bez problémov a s nízkou účasťou (6. 6. 2009)
Hlasovanie je podľa ÚVK pokojné, podnety nie sú vážne (6. 6. 2009)