|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 25.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Dnes je 1. Sviatok vianočný
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. decembra 2010
Koncesná zmluva pre 3. balík PPP zanikne 15. decembra
Zľava: Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, predseda Most-Híd Béla Bugár, premiérka Iveta Radičová a predseda SaS Richard Sulík počas tlačovej besedy po rokovaní koaličnej rady.Foto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 14. decembra ...
Zdieľať
Zľava: Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, predseda Most-Híd Béla Bugár, premiérka Iveta Radičová a predseda SaS Richard Sulík počas tlačovej besedy po rokovaní koaličnej rady.Foto: SITA/Nina BednárikováBRATISLAVA 14. decembra (WEBNOVINY) - Platnosť koncesnej zmluvy pre výstavbu a prevádzku úsekov diaľnice D1 v okolí Žiliny v rámci tretieho balíka PPP skončí v stredu 15. decembra. Pre agentúru SITA to v utorok potvrdil hovorca ministra dopravy Martin Krajčovič. Dovtedy bol totiž predĺžený termín na rokovania medzi rezortom dopravy a koncesionárskou spoločnosťou Žilinská diaľnica, s.r.o., vedenou nemeckou firmou Hochtief, o podmienkach financovania diaľničného projektu. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) po pondelkovej dohode Koaličnej rady nepredloží na najbližšie rokovanie vlády návrh druhého dodatku ku koncesnej zmluve, ani nepredĺži termín na finančné uzatvorenie tretieho balíka PPP. Tým spomínaná zmluva zanikne. Tento projekt tak bude mať rovnaký osud ako prvý balík PPP, ktorý bol zameraný na výstavbu a prevádzku piatich úsekov D1 medzi Martinom a Prešovom.
Ukončenie tretieho balíka PPP, ktorý mal byť financovaný len zo súkromných zdrojov, umožní presunutie finančných prostriedkov z eurofondov vo výške 400 mil. eur do Operačného programu Doprava. Tieto peniaze majú byť získané pre diaľničnú výstavbu z iných operačných programov, v ktorých sa využívajú na nižšej úrovni. Podľa informácií agentúry SITA je možné, že 200 mil. eur zo spomínanej sumy by sa mohlo presunúť z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Koaličná rada v pondelok rozhodla, že z úsekov v dĺžke takmer 31 kilometrov, vrátane 6-kilometrového privádzača, ktoré boli zaradené v treťom balíku, sa najskôr začne stavať najťažší, a to Višňové - Dubná skala v dĺžke 8,1 kilometra. Na tomto úseku bude postavený najdlhší cestný tunel na Slovensku v dĺžke 7,5 kilometra. Tunel majú začať stavať v roku 2011 z eurofondov a zo štátneho rozpočtu a dokončený by mal byť v roku 2016. Ostatné úseky D1 pri Žiline Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (11,3 kilometra) a Lietavská Lúčka - Višňové (5,4 kilometra), ako aj privádzač Lietavská Lúčka - Žilina (5,9 kilometra) by mali byť financované buď cez PPP projekty alebo novú súťaž.
Figeľ zdôvodnil zmenu financovania výstavby diaľnice pri Žiline tým, že niet lacnejších prostriedkov na výstavbu diaľnic, ako sú eurofondy. Podľa premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) záväzok na splácanie PPP projektov počas 30 rokov by bol pre štát neúmerný a ďalšie PPP projekty by sme si nemohli dovoliť. "Tunel, ktorý je najdrahší, sa bude stavať z najlacnejších peňazí, z eurofondov a štátneho rozpočtu. A zvyšok diaľnice z PPP projektov. Mali by sme to urobiť lacnejšie o tri miliardy. Na túto výstavbu pôjde nová súťaž,“ uviedla premiérka po pondelňajšej Koaličnej rade.
Poslanec parlamentu a exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) je prekvapený zrušením ďalšieho diaľničného projektu. "Nerozumiem, ako je možné, že minister Figeľ nedokázal presadiť v koaličnej rade výstavbu 3. balíka PPP a nepoznám skutočné pohnútky, ktoré zapríčinili, že neuspel. Po zverejnení faktov súvisiacich so zastavením prác na 3. balíku sa budem vedieť kompetentne vyjadriť," uviedol v utorok Vážny pre agentúru SITA.
Minister dopravy Figeľ sa predtým dohodol s koncesionárom pre tretí balík, že štát mu bude platiť za výstavbu a prevádzku diaľnice pri Žiline nižšiu ročnú platbu počas 30 rokov koncesie. Tá sa mala znížiť z pôvodnej výšky 277 mil. eur na necelých 219 mil. eur. Štát by tak zaplatil koncesionárskej spoločnosti postupne spolu 6,561 mld. eur namiesto doposiaľ predpokladaných 8,5 mld. eur, čím by sa ušetrilo 1,939 mld. eur. Stavebné náklady by sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur. Predloženie návrhu príslušného dodatku ku koncesnej zmluve na rokovanie vlády však zablokovala SaS s tým, že projekt je aj tak predražený a jeho cena by mala byť nižšia. Touto témou sa Koaličná rada zaoberala predtým dvakrát - 25. novembra a 6. decembra. Výstavba jedného kilometra diaľnice v treťom balíku by podľa prepočtov stála okolo 54 mil. eur. Je to takmer dvakrát viac ako v prípade prvého balíka, kde by stavebné náklady dosiahli takmer 24 mil. eur na kilometer. V treťom balíku však bola naplánovaná výstavba tunelov vo väčšej dĺžke.
Vysúťažená cena na realizáciu tretieho projektu PPP predstavovala 4,204 mld. eur bez dane z pridanej hodnoty. Ide o cenu za projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu štyroch úsekov diaľnice, vrátane diaľničného privádzača v dĺžke 30,7 kilometra. Prvé dva úseky diaľnice Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka - Višňové mal koncesionár podľa harmonogramu odovzdať do predčasného užívania pôvodne na jar 2013. Odovzdanie zvyšných dvoch úsekov, vrátane tunela Višňové - Dubná Skala, plánoval pôvodne na jeseň 2014.
Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny podpísal so spoločnosťou Žilinská diaľnica koncesnú zmluvu na výstavbu a prevádzku D1 v rámci tretieho balíka PPP 22. januára 2010. Prípravné práce na stavbe úsekov diaľnice za okolo 43 mil. eur začali 5. februára tohto roku. Spoločnosť Žilinská diaľnica založili členovia úspešného konzorcia vedeného nemeckou firmou Hochtief PPP Solutions GmbH. V konzorciu sú aj rakúske firmy Alpine Bau GmbH a Western Carpathians Motorway Investors Company GmbH. a španielska spoločnosť FCC Construcción S.A.
Ukončenie tretieho balíka PPP, ktorý mal byť financovaný len zo súkromných zdrojov, umožní presunutie finančných prostriedkov z eurofondov vo výške 400 mil. eur do Operačného programu Doprava. Tieto peniaze majú byť získané pre diaľničnú výstavbu z iných operačných programov, v ktorých sa využívajú na nižšej úrovni. Podľa informácií agentúry SITA je možné, že 200 mil. eur zo spomínanej sumy by sa mohlo presunúť z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Koaličná rada v pondelok rozhodla, že z úsekov v dĺžke takmer 31 kilometrov, vrátane 6-kilometrového privádzača, ktoré boli zaradené v treťom balíku, sa najskôr začne stavať najťažší, a to Višňové - Dubná skala v dĺžke 8,1 kilometra. Na tomto úseku bude postavený najdlhší cestný tunel na Slovensku v dĺžke 7,5 kilometra. Tunel majú začať stavať v roku 2011 z eurofondov a zo štátneho rozpočtu a dokončený by mal byť v roku 2016. Ostatné úseky D1 pri Žiline Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (11,3 kilometra) a Lietavská Lúčka - Višňové (5,4 kilometra), ako aj privádzač Lietavská Lúčka - Žilina (5,9 kilometra) by mali byť financované buď cez PPP projekty alebo novú súťaž.
Figeľ zdôvodnil zmenu financovania výstavby diaľnice pri Žiline tým, že niet lacnejších prostriedkov na výstavbu diaľnic, ako sú eurofondy. Podľa premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) záväzok na splácanie PPP projektov počas 30 rokov by bol pre štát neúmerný a ďalšie PPP projekty by sme si nemohli dovoliť. "Tunel, ktorý je najdrahší, sa bude stavať z najlacnejších peňazí, z eurofondov a štátneho rozpočtu. A zvyšok diaľnice z PPP projektov. Mali by sme to urobiť lacnejšie o tri miliardy. Na túto výstavbu pôjde nová súťaž,“ uviedla premiérka po pondelňajšej Koaličnej rade.
Poslanec parlamentu a exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) je prekvapený zrušením ďalšieho diaľničného projektu. "Nerozumiem, ako je možné, že minister Figeľ nedokázal presadiť v koaličnej rade výstavbu 3. balíka PPP a nepoznám skutočné pohnútky, ktoré zapríčinili, že neuspel. Po zverejnení faktov súvisiacich so zastavením prác na 3. balíku sa budem vedieť kompetentne vyjadriť," uviedol v utorok Vážny pre agentúru SITA.
Minister dopravy Figeľ sa predtým dohodol s koncesionárom pre tretí balík, že štát mu bude platiť za výstavbu a prevádzku diaľnice pri Žiline nižšiu ročnú platbu počas 30 rokov koncesie. Tá sa mala znížiť z pôvodnej výšky 277 mil. eur na necelých 219 mil. eur. Štát by tak zaplatil koncesionárskej spoločnosti postupne spolu 6,561 mld. eur namiesto doposiaľ predpokladaných 8,5 mld. eur, čím by sa ušetrilo 1,939 mld. eur. Stavebné náklady by sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur. Predloženie návrhu príslušného dodatku ku koncesnej zmluve na rokovanie vlády však zablokovala SaS s tým, že projekt je aj tak predražený a jeho cena by mala byť nižšia. Touto témou sa Koaličná rada zaoberala predtým dvakrát - 25. novembra a 6. decembra. Výstavba jedného kilometra diaľnice v treťom balíku by podľa prepočtov stála okolo 54 mil. eur. Je to takmer dvakrát viac ako v prípade prvého balíka, kde by stavebné náklady dosiahli takmer 24 mil. eur na kilometer. V treťom balíku však bola naplánovaná výstavba tunelov vo väčšej dĺžke.
Vysúťažená cena na realizáciu tretieho projektu PPP predstavovala 4,204 mld. eur bez dane z pridanej hodnoty. Ide o cenu za projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu štyroch úsekov diaľnice, vrátane diaľničného privádzača v dĺžke 30,7 kilometra. Prvé dva úseky diaľnice Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka - Višňové mal koncesionár podľa harmonogramu odovzdať do predčasného užívania pôvodne na jar 2013. Odovzdanie zvyšných dvoch úsekov, vrátane tunela Višňové - Dubná Skala, plánoval pôvodne na jeseň 2014.
Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny podpísal so spoločnosťou Žilinská diaľnica koncesnú zmluvu na výstavbu a prevádzku D1 v rámci tretieho balíka PPP 22. januára 2010. Prípravné práce na stavbe úsekov diaľnice za okolo 43 mil. eur začali 5. februára tohto roku. Spoločnosť Žilinská diaľnica založili členovia úspešného konzorcia vedeného nemeckou firmou Hochtief PPP Solutions GmbH. V konzorciu sú aj rakúske firmy Alpine Bau GmbH a Western Carpathians Motorway Investors Company GmbH. a španielska spoločnosť FCC Construcción S.A.