Komunálny podnik má byť benefit pre celé mesto, mienia poslanci

Bratislava 20. januára (TASR) – Doterajšie skúsenosti s realizáciou zimnej, ale i letnej údržby v hlavnom meste vedú k presvedčeniu, že riešením pre Bratislavu je vlastný komunálny podnik. V diskusnej relácii Mesiac v Bratislave internetovej televízie Tablet TV sa na tom zhodli poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) Branislav Záhradník (nezávislý) a Igor Polakovič (Team Vallo). V komunálnom podniku mesta spoločne vidia aj možnosť dokázať, že magistrát i mestské časti dokážu efektívne spolupracovať.


"Vlastný podnik, prirodzene, nie je všeliek, no je to cesta k logickej správe mesta a tomu, aby sa magistrát a mestské časti nenaťahovali o každý štvorcový centimeter," uviedol v tejto súvislosti Polakovič. Poukazuje pritom na dlhodobo traumatizujúce a pre obyvateľov nezrozumiteľné manažovanie údržby verejných priestorov. "Máme tu cesty, o ktoré sa stará magistrát, a cesty, o ktoré sa stará mestská časť. A keď sa medzi nimi prepadne kanálový vpust, nemá ho kto opraviť, lebo nepatrí ani jednému, ani druhému. Až kým sa niečo nestane, vtedy je to zrazu do týždňa hotové," zdôvodňuje na príklade. "Alebo si zoberte odpadkové koše, o niektoré sa stará Dopravný podnik Bratislava, o niektoré magistrát, o niektoré mestská časť. Na jednom mieste sa tak zrazu môžu objaviť tri multikáry, ktoré idú brať odpadky z troch typov odpadkových košov," pridáva ďalší príklad neefektívneho prístupu.

Záhradník súhlasí s tým, že Bratislavčania sa nemajú trápiť tým, čo je v čej správe. "Oni chcú vidieť čisté ulice a priestory," zdôraznil. "Nemôžeme preto od nich chcieť, aby rozmýšľali nad tým, či ten stroj nemal zdvihnutú radlicu preto, lebo zasnežená cesta, ktorou prechádza, patrí magistrátu a na tej nemôže robiť údržbu, lebo ju vykonáva len pre mestskú časť," doplnil.



Novovytvorený komunálny podnik by mal preto byť príkladom efektívnej spolupráce mesta a mestských častí a zároveň poskytnúť komplexné služby, ktoré zohľadnia personálne a technické nároky zimnej i letnej údržby, ale aj znalosť miestnych pomerov pri vykonávaní týchto služieb. "V konečnom dôsledku nejde ani tak o úsporu, ktorú vlastný komunálny podnik predstavuje oproti externým dodávateľským službám," konštatuje Záhradník. "Primárne ide o to, aby bol za vynaložené financie viditeľnejší výsledok, to je to, čo chceme všetci v našich uliciach vidieť," dodal.

Obaja priznali, že rozhodnutie o forme komunálneho podniku je otázkou neľahkej diskusie. Polakovič pripomenul štúdiu realizovateľnosti, ktorú dalo urobiť ešte predchádzajúce vedenie mesta. "Teraz by sme mali porovnať jednotlivé možnosti, ktorých je viacero, a vybrať tú najefektívnejšiu," povedal. Aj podľa Záhradníka by konečné rozhodnutie mali vygenerovať relevantné a dátami podporené údaje. Pripúšťa, že v tejto chvíli je stále otvorená otázka, či by malo ísť o úplne nový subjekt alebo rozšírenie portfólia existujúcej mestskej firmy, v nedávnej minulosti sa spomínali najmä OLO a DPB.

"Aj to môže byť racionálne, je potrebné si uvedomiť, že komunálny podnik musí mať svoje logistické zázemie, nemôže mať sídlo len na jednom mieste, ale niekoľko hospodárskych priestorov, odkiaľ môžu stroje vyrážať na miesto, kde sú potrebné. Preto aj tu vidím dôležitosť zapojenia mestských častí. Ak chceme dospieť k rozumnému a finančne akceptovateľnému riešeniu, mali by sme spolupracovať čo najviac," povedal.

Polakovič v tejto súvislosti naznačil aj tendenciu k efektívnejšej spolupráci medzi samotnými mestskými časťami. Za logické by napríklad považoval, ak by mestské časti patriace do jedného obvodu mali jedno z logistických centier komunálneho podniku. "Dnes k nám do Lamača a do Záhorskej Bystrice chodia mechanizmy až z Petržalky. A keď je zápcha, tak sa k nám ani nedostanú," upozornil.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR