Komora učiteľov: Opätovne upozorňuje na neriešené problémy v školstve

Bratislava 10. februára (TASR) – Slovenská komora učiteľov (SKU) opätovne poukazuje na pretrvávajúce neriešenie inklúzie a inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Vládu už dlhodobo upozorňuje na tento problém a vyzýva ju k systémovým a udržateľným riešeniam. Vo svojom najnovšom stanovisku v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad ohrozením práv detí, ku ktorým zaväzuje ako Ústava SR, tak viaceré medzinárodné dokumenty. Situáciu totiž považuje za veľmi vážnu, pričom sa netýka len oblasti školstva, pedagógov a niektorých detí a ich rodičov.


"Dôsledky dlhodobého neriešenia problémov pociťujeme v celej spoločnosti. Od zhoršujúcich sa schopností riešiť zadania z bežného života v medzinárodných testovaniach, cez nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a neschopnosť uplatniť sa na trhu práce a končiac narastajúcou akceptáciou extrémistických názorov medzi mladými ľuďmi," uviedla na dnešnej tlačovej besede v Bratislave viceprezidentka SKU Soňa Puterková. V stanovisku, ktoré chcú adresovať prezidentovi SR, vláde, poslancom, ministerstvám či ombudsmanke, preto opätovne poukazujú na absenciu ucelenej národnej stratégie potrebných opatrení a riešení v oblasti inklúzie a práce s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a zároveň vyzývajú vládu na riešenie problému a zastavenie vážneho zanedbávania odbornej starostlivosti o deti a mládež v slovenských školách.

Učitelia a odborní pracovníci upozorňujú na chýbajúce alebo nefunkčné inkluzívne tímy v jednotlivých školách, od materských, cez základné až po stredné školy. Pozornosť upriamujú na programové vyhlásenie vlády, ktorým sa zaväzuje k vytvoreniu inklúzie v každej škole a zároveň k zvýšeniu počtu odborných zamestnancov, a to školských špeciálnych pedagógov, liečebných a sociálnych pedagógov, psychológov či asistentov učiteľa. Tých je v súčasnosti podľa dostupných údajov poddimenzovaný.

V materských školách, kde by mala byť najväčšia prevencia a intervencia, je napr. 116 asistentov, osem psychológov a 13 špeciálnych pedagógov na viac ako 159.000 detí, z ktorých je 1455 so ŠVVP. V základných školách je takýchto detí takmer 48.000, čo tvorí 11 percent zo všetkých 433.465 žiakov. Na tento počet pritom pripadá 157 psychológov, 491 špeciálnych pedagógov a 1728 asistentov učiteľa, pričom mnohí z nich pracujú len na čiastočný úväzok. Pokiaľ ide o stredné školy, tie evidujú 88 asistentov, 140 psychológov a 40 špeciálnych pedagógov na 10.627 žiakov zo ŠVVP.

SKU zároveň zdôrazňuje, že problémom je okrem nízkeho počtu a nedostatku kvalifikovaných odborných pracovníkov aj chýbajúca medzirezortná spolupráca, keďže doteraz nie je dostatočne sfunkčnený rezortný informačný systém RIS na spoluprácu a prepojenie s jednotlivými rezortmi. Prepojenie niektorých ministerstiev je takmer nulové a aj samotná prevencia a spolupráca v rezorte školstva alebo zo strany polície či kurately je nedostatočná.

V tejto súvislosti spomína SKU aj výzvu pre základné školy a ich zriaďovateľov, ktorú spustilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR v januári tohto roka. Ide o predkladanie projektov "V základnej škole úspešnejší", pričom výzva je zameraná na zvýšenie inklúzie z fondov EÚ. "Sme prekvapení, že projektu nepredchádzala žiadna diskusia, analýza v školách. Chýba mu absolútne systémovosť a garancia štátu na udržateľnosť projektu, ktorý je na tri roky," hovorí špeciálny pedagóg Viktor Križo, podľa ktorého chýba akákoľvek predstava štátu na riešenie inklúzie, ako aj samotného projektu, kedy nie je napr. jasné, kto bude odborné inkluzívne tímy školiť a viesť. Okrem toho sú v ňom zle nastavené kritériá, nemyslí sa na potreby detí a štát vyčlenil z vlastného rozpočtu nedostatok financií.

"Základné práva lepíme z eurofondov," myslí si prezident SKU Vladimír Crmoman. Podľa neho by mal v prvom rade štát zabezpečiť celoplošné krytie všetkých základných potrieb v oblasti inklúzie zo štátneho rozpočtu a až následne využiť európske štrukturálne fondy na podporu a doladenie fungujúceho systému. V tomto prípade sú ale presvedčení, že štát žiadnu predstavu nemá, a preto sa podľa nich nie je čo čudovať, že mnohé deti sú vzdelávané doma alebo odchádzajú do zahraničia, napr. Česka s lepšou koncepciou a novým školským zákonom či do Rakúska. Na Slovensku sa totiž problém nepodchytí už na začiatku, ale rieši sa často až vtedy, keď deti majú problém, napr. so zákonom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR