Kométa 67P sa priblížila k Slnku, dosiahla najbližší bod

Sonda Rosetta, ktorá kométu sprevádza, sa na jej obežnú dráhu vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov, dostala 6. augusta.BRATISLAVA 13. augusta (WEBNOVINY) - Kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko vo štvrtok o 4:03 SELČ dosiahla najbližší bod k Slnku, ktoré obletí raz za 6,5 roka. Kométa, ktorú sprevádza sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a na jej povrchu sa nachádza modul Philae, bola v spomínanom čase vzdialená od Slnka 186 miliónov kilometrov.


Rosetta počas približovania sa ku Slnku sledovala, ako z kométy vytryskuje sublimujúci ľad, pričom 29. júla sa jej podarilo odfotografovať krátky, no veľmi jasný výtrysk plynu. Z tejto udalosti vznikli tri snímky, ktoré predstavitelia ESA zverejnili v utorok.

"Väčšinou sú tieto výtrysky v porovnaní s jadrom kométy celkom nejasné, a preto aby sme ich mohli vidieť, musíme zmeniť kontrast fotografií. Tento výtrysk však bol jasnejší než jadro," uviedol Carsten Guettler z Max-Planck-Institut für Sonnensystemforschung.

Vedci pritom očakávajú, že početnosť výtryskov plynov sa bude ešte zvyšovať, hoci sa kométa od Slnka už vzďaľuje. Z tohto dôvodu preto vyslali Rosette príkaz, aby sa od kométy vzdialila na minimálne 300 kilometrov. Koncom roka by sa však mala zas priblížiť na 10 až 30 kilometrov od kométy a následne bude môcť zdokumentovať zmeny na jej povrchu.

Sondu Rosetta vypustila ESA do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie. Z hibernácie sa prebrala vlani v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe.

Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty. Dvanásteho novembra potom sonda vypustila spomínaný modul Philae, ktorý pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým ľudskou rukou vyrobeným strojom na kométe.

Po niekoľkých dňoch sa mu však vybila batéria a prepol sa do hibernačného režimu. Počas krátkeho obdobia fungovania ale stihol na povrchu kométy zaznamenať prítomnosť organických molekúl. Z hibernačného režimu sa prebral 13. júna a následne prostredníctvom Rosetty vyslal signál na Zem. Od 9. júla však znova nekomunikuje.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.