Komentár k dianiu na trhoch: 3. štvrťrok – Popieranie alebo zmena?

C. NORTHCOTE PARKINSON

 

Keď máme dočinenia s krízou, akou je kríza európskeho bankového sektora a európskych štátnych dlhov, pracujeme s modelom pozostávajúcim z troch fáz: popieranie, protest a odhodlanie k zmene.

1.           Popieranie - jedná sa o prvú fázu krízy. Všetko je zvyčajne chybou niekoho druhého a politici a centrálne banky si predstavujú, že riešením je jednoducho väčšia dávka stimulačných opatrení a uvoľnenie menovej politiky. Všetci sa na problémy, ktoré sú vo svojej podstate štrukturálne, pozerajú, ako keby sa jednalo iba o problémy cyklické. Vedúci predstavitelia zvaľujú vinu na Grécko a Nemecko a robia všetko možné, len neponúkajú skutočnú zmenu. Rozsah celého problému sa stále ešte kompletne popiera.

2.           Protest - s tým, ako po fáze popierania nenastanú očakávané "lepšie dni", nadíde čas protestov proti neexistencii skutočných výsledkov. Politici v zúfalstve siahnu ešte hlbšie do arzenálu nekonvenčných monetárnych opatrení a porušia pri tom dohodnuté pravidlá, aj keď sa budú tváriť, že tomu tak nie je. Voliči odstavia tieto politiky od moci a nahradia ich opozíciou, ktorá bude následne pokračovať v ďalšom odkladaní skutočného riešenia v nádeji, že bolestnej reštrukturalizácii je možné sa vyhnúť. Tlak bude stále narastať, avšak ku skutočnému riešeniu problémov nedochádza a pokusy o ich utlmenie iba ďalej zväčšujú rozsah nutných zmien.

 

 

3.           Odhodlanie k zmene - potom, čo tradičné i netradičné pokusy o vyriešenie krízy zlyhajú, pretože nezohľadňujú skutočný rozsah problémov, sú politici a ďalší rozhodujúci predstavitelia nútení pristúpiť ku skutočným činom, pretože ekonomika aj spoločnosť sa nachádzajú na pokraji zrútenia. Evidentné zlyhanie všetkých predchádzajúcich pokusov zmeniť situáciu čiastkovými zmenami prekliesni cestu ku skutočným, štrukturálnym zmenám.

 

Naposledy dostala politický mandát na presadenie zmien britská ministerská predsedníčka Thatcherová v máji roku 1979. Bolo to pred tridsiatimi rokmi - alebo, čo nie je náhoda, približne jednu generáciu späť - ujala sa vtedy starostlivosti o "pacienta Európy", teda Veľkú Britániu s jej vysokou nezamestnanosťou, rastúcou infláciou, slabou librou, menej konkurencieschopným hospodárstvom a neproduktívnou, neustále štrajkujúcou, v odboroch organizovanou pracovnou silou.

EÚ zatiaľ stále ešte zápasí s prvou a druhou fázou krízy a presadenie zmien sa bude musieť ešte len prepracovať. Ku zmene ale dôjde, a s najvyššou pravdepodobnosťou ešte pred koncom tohto roka. Ako hlavný ekonóm Saxo Bank tvrdím, že odhodlanie k zmene bude však bohužiaľ až výsledkom hromadiacich sa politických chýb a zlyhania systému, nie osvieteného rozhodnutia.

Aj keď z krátkodobého hľadiska môže nástup krízy vyvolávať obavy, presadenie skutočných zmien by malo mať pozitívny efekt, pretože by pravdepodobne vyústilo v silnejšie, udržateľné oživenie v tvare písmena V, kedy by sa oproti súčasnému dlhotrvajúcemu blednutiu ekonomiky odpichli od dna.

Mám silný pocit, že za jeden, dva alebo päť rokov sa budú akciové trhy a svetová ekonomika nachádzať v oveľa lepšej forme, avšak iba za predpokladu, že onoho dňa dosiahneme čo najskôr, najlepšie ešte v roku 2012. Aktuálny nedostatok akcií v Ázii, Európe aj v USA zvyšuje pravdepodobnosť, že k niečomu takému dôjde, pretože ďalším stávkam na pokračujúce predlžovanie súčasného stavu čoskoro dôjde dych.

 

 

V druhej polovici tohto roka sa politici ešte raz pokúsia presadiť úplne rovnakú politiku - fiškálne stimuly, navýšenie súvahy centrálnych bánk a ešte nižšie úrokové sadzby. Výsledok bude rovnaký, ako keď bola táto politika nastúpená prvýkrát - avšak tentokrát to bude ešte horšie, pretože nula vynásobená nulou zostane stále len nulou. Ale aj taký výsledok môže byť pri svojom účinku prospešný, pretože konečne a rýchlo vezmeme na vedomie, že toto riešenie jednoducho nefunguje. História sveta financií nás učí, že zmeny, a tým aj nové začiatky, prichádzajú vždy po zlyhaniach.

 

V Saxo Bank sa zhodujeme na tom, že všetci rozhodne potrebujeme nový program, ktorý sa zameria na najsilnejšiu stránku ekonomiky, ktorou je mikroekonomika. Potrebujeme dať viac priestoru logicky uvažujúcim jednotlivcom, ktorí konajú tak, aby dosiahli zisk, a firmám, ktoré fungujú bez obrovských prekážok, ktoré by im kládol arogantný verejný sektor, ktorý prostredníctvom dotácií a intervencií odčerpáva stále väčšiu časť svetových úverov na financovanie svojho rozpočtového deficitu a nesolventného bankového systému.

 

S blížiacim sa tretím štvrťrokom môžeme povedať, že rok 2012 už bol nabitý udalosťami: v 1. štvrťroku zažili trhy najlepší štart za posledné desaťročia, avšak vzápätí väčšinu z týchto ziskov zmazal máj. V 3. a 4. štvrťroku sa stále budeme musieť pýtať, či politici, ktorí teraz stoja za 90% cenových pohybov na akciových trhoch, budú aj naďalej popierať nutnosť pristúpiť ku skutočnému riešeniu, alebo či sa pripravujú k zmene.

 

V Európe odpoveď na túto otázku čiastočne zaznela na summite EÚ, ktorý sa uskutočnil v závere júna v Bruseli, ktorý v zásade dospel k nasledujúcemu záveru: "pokiaľ ide o úverovú krízu EÚ, máme teraz časový plán, podľa ktorého plánujeme mať plán týkajúci sa budúcnosti EÚ v októbri 2012. "Vzhľadom k tomu, ako blízko sme nedávno boli od kraja priepasti, je skutočne ťažko pochopiteľné, ako môže EÚ naďalej popierať fakty – tj, že EÚ je nesolventná a nikto doteraz neprišiel s dôveryhodným plánom, ako postupovať ďalej - a naďalej sa správať tak, ako by ju čas vôbec netlačil. Summit EÚ priniesol ďalšiu dávku rečí, ale činy žiadne, čo je až príliš príznačné pre situáciu v krajinách vedených Trojkou, ktoré sa stretávajú s nedostatočným presadzovaním úsporných opatrení, nízkym výberom daní a všeobecne s nedostatkom zodpovednosti.

 

 

 

Ak máme byť úprimní, v zásade každý štvrťrok, rok za rokom ide viacmenej o tie isté EÚ tančeky; tentokrát však bol ich priebeh predsa len trochu odlišný, pretože nakoniec vyústili v "zhromaždenie kardinálov v malom". Kancelárka Merkelová pred stretnutím vyhlásila: "Kým budem živá, nikdy na spoločnú zodpovednosť za dlhy nepristúpite." Na to Taliansko a Španielsko reagovali nasledovne: nepodpíšete pakt pre rast, kým naše banky nezískajú priamy prístup k financovaniu. Po týchto vyhláseniach bolo nutné zvolať konkláve a biely dym sme tentoraz zbadali v piatok o 4. hodine ráno.

Summit znovu v celej nahote odhalil rozdiely medzi bez zábran utrácajúcími krajinami klubu Med na perfiérii Európy, do ktorých čela sa teraz postavil francúzsky prezident Hollande, a jadrom EÚ, resp. Nemeckom, vedeným kancelárkou Merkelovou. Cez zjavné rozdiely oba tieto tábory vyhlásili, že dosiahli víťazstvo. Problém spočíva v tom, že uzavretá dohoda sa zameriava len na bezprostredný problém dozoru nad bankami, resp. nedostatku takého dozoru: Teraz by sme mali mať jediný úrad, ktorý by mal vykonávať dozor nad všetkými európskymi bankami, avšak zároveň neboli stanovené žiadne princípy, pravidlá ani zodpovedné osoby, na základe ktorých bude taký úrad fungovať.

 

 

Ak sa na dohodu dosiahnutú na summite pozrieme z perspektívy tých, ktorí pohár vždy vidia spolovice naplnený, nie poloprázdny, je jednoznačne lepšie pristúpiť na isté kompromisy týkajúce sa bankového sektora a zabezpečiť mu ľahší prístup k peniazom z prostriedkov Európskeho stabilizačného mechanizmu, avšak tento prístup je zaroveň poskytovaný za podmienok, ktoré zostávajú nedefinované a stále len visia vo vzduchu. Nemecko stále zastáva názor, že podpísaná dohoda nijak jednotlivé krajiny nezbavuje povinnosti správať sa zodpovedne, zatiaľ čo z hľadiska Španielov a Talianov sa jedná o príležitosť, ako v konečnom dôsledku získať lacnejšie financovanie.

Motivácie oboch strán sú očividné: Klub Med chce využiť vyššiu mieru solidarity k zníženiu úrokových sadzieb, pretože menšie bremeno úrokových sadzieb by týmto krajinám umožnilo kúpiť si viac času na zavedenie reforiem a uľahčilo by nevyhnutné bremeno spojené so zavedením zmien. Jadro EÚ / Nemecko s ohľadom na skúsenosť Grécka presadzuje zodpovednosť a zabezpečenie úverov. Kto by požičiaval peniaze niekomu, kto nie je schopný ponúknuť zabezpečenie a splatenie úveru a nespráva sa zodpovedne, pýtajú sa Nemci? Odpoveď je všeobecne EÚ a konkrétne krajiny klubu Med.

 

 

Riešenie EÚ je doteraz štruktúrované rovnako ako subjekt so zvláštnym účelom, ktorý položil banky Lehman Brothers a Bear Stearns. Oddelíte veriteľa od dlžníka a vložíte medzi nich sprostredkovateľa, ktorý má záujem hlavne na tom, aby poskytoval úvery a robil nové obchody. Opakujeme rovnakú chybu. Európa stále zostáva vo fáze popierania a uplatňuje politiku odsúvanie problémov na druhú.

 

Ázia, hnací motor svetového rastu, zatiaľ spomaľuje a pravdepodobne výraznejšie, než predpokladal konsenzus. Na základe prichádzajúcich údajov, ale tiež z dôvodu doteraz nevyriešených zmien vo vedení krajiny, sme znížili naše očakávania jedného z najdôležitejších ukazovateľov - hospodárskeho rastu Číny - na 6,5 ​​percenta. Plánovaná ekonomika bez politickej zhody v jej vedení je ekonomikou, ktorá sa pohybuje dopredu pomalšie a s menšou rezolutnosťou. Je to presný opak toho, čo sme videli počas hospodárskeho spomalenia v rokoch 2008/2009.

Tentoraz bude Čína musieť vyrovanť oslabujúci rast znížením úrokových sadzieb, avšak bez nepríjemných inflačných očakávaní. Ak k tomu pridáte bankový sektor zažívajúci problémy so solventnosťou a trh s bývaním, ktorý aj naďalej padá, dostanete kokteil, ktorý môže prekvapiť smerom nadol. V Saxo Bank sme presvedčení, že v 2. a 3. štvrťroku sa čínsky aj celosvetový rast dostane na najnižší bod.

USA sa bude čoraz viac zameriavať na novembrové prezidentské voľby, takže americký Kongres nebude mať žiadnu chuť zaoberať sa riešením hroziacej finančnej krízy a potrebou fiškálnej konsolidácie. V prípade americkej ekonomiky už dlhú dobu sledujeme model návratu k normálu a v 1. štvrťroku sme boli skeptickí ohľadom silného konsenzu týkajúceho sa rastu americkej ekonomiky. Teraz predpokladáme, že najnižšieho bodu sa dosiahne začiatkom 3. štvrťroku, a potom bude nasledovať rozumné zlepšenie podporené pokračujúcimi spotrebiteľskými výdavkami. Naše predstihové ukazovatele spotreby sú o stupienok vyššie, než tomu bolo v minulom roku, a ukazujú na pomalý, ale napriek tomu pozitívny rast americkej ekonomiky.

 

 

Celkovo počas zvyšku roku 2012 s rastúcim presvedčením očakávame, že USA a do istej miery aj Európa budú "relatívne" v raste prekonávať Ázii. Ďalšou hlavnou fázou makroekonomického vývoja bude obdobie, kedy bude Ázia musieť nájsť stratenú rovnováhu a prejsť transformáciou, pričom Európa bude proti svojej vôli prinútená nájsť nejaké riešenie, ktoré bude s najvyššou pravdepodobnosťou určené ako výsledok spomínaného zhromaždenia kardinálov. Pred EÚ ale stoja aj riziká, a ak EÚ neustúpi od svojich súčasných spôsobov, kedy sa v nasledujúcich piatich rokoch očakáva oddĺženie bankového sektora, ktorého veľkosť 3x prevyšuje celkové GDP Európskej únie, ku ktorému by malo dochádzať rýchlosťou 20 percent (5 biliónov eur) ročne (zdroj: IMF), môžeme očakávať ekonomiku s malým alebo úplne nulovým rastom. Expanzia európskeho trhu s úvermi sa pravdepodobne dostala na historické minimum, čo prináša chmúrne vyhliadky pokiaľ sa jedná o očakávaný rast úverov a bankový systém ako taký, ktorého jediným cieľom bude prežiť ďalší štvrťrok. Takto recept na zmenu nevyzerá.

Na istý čas sme ešte odsúdení pohybovať sa medzi popieraním a protestmi, ale môžeme dúfať, že niekedy v priebehu tretieho alebo štvrtého štvrťroku vyústi neexistencia plánov, ako krízu riešiť, ku skutočným zmenám. Z makroekonomického hľadiska má súčasná kríza jednoduché riešenie: vyššie súkromné úspory sa z hľadiska pomeru týchto úspor k HDP nachádzajú na historickom maxime - verejný sektor má oproti tomu historicky najvyššie čerpanie úspor. Riešenie? Poskytneme mikroekonomike stimuly k investíciám a produkcii a uvedomme si, že každý plán rastu sa musí opierať o stabilné prostredie, príležitosti na vzdelávanie, spravodlivý systém zdravotníctva, likvidné kapitálové trhy a rozumnú mieru zdanenia. V súčasnej dobe robia politici pravý opak: zvyšujú reguláciu a dane, prijímajú úsporné opatrenia a škrtajú výdavky na zdravotníctvo a školstvo. Už vám začína byť jasné, prečo tento prístup nefunguje? Dúfam, že áno, a dúfam, že európske ekonomiky a spoločnosti, ktoré sa v aktuálnej bezvýchodiskovej situácii nachádzajú, sa čoskoro odhodlajú ku skutočným zmenám, pretože by ich ďalšie odkladanie bolo tou najhoršou formou popierania.