KOMENTÁR: Debata o letnom čase? Nedorozumenie sa nebezpečne stupňuje

Nedorozumenie sa stupňuje. Zmätená a zmätočná diskusia postúpila do ďalšej fázy: Na internetoch koluje petícia, podľa ktorej sme my – my Slováci! – hlasovali za permanentný a celoročný letný čas. Lenže, ako nám podsúva emotívne ladený titulok istého článku, zlý ujo Richter NÁM chce naordinovať zlý čas zimný!

Predovšetkým sa už začínajú prejavovať dôsledky nesprávnej terminológie, ak sa hovorí o letnom a zimnom čase. Opakom letného času nie je zimný. Nejde dokonca ani o opozitá. Zdôraznime ešte raz, že onen tzv. zimný čas je v skutočnosti stredoeurópsky. Zodpovedá časovému pásmu, do ktorého Slovensko patrí.
Je to čas, v ktorom sme si hoveli do roku 1979, kým sa vymyslelo, že si cez leto posunieme hodinky o hodinu dopredu a prejdeme krok na západ, do západoeurópskeho časového pásma. Aby v lete nesvietilo podaromnici o 4. ráno slnko, a aby sme si ho radšej užili večer.

Stúpenci celoročného letného času si možno neuvedomujú, že týmto činom by sa Slovensko do iného časového pásma presťahovalo navždy. Nielen počas dlhých letných dní, aby sa využilo svetlo. Ale aj počas tmavých zimných rán a večerov.

Čas je len konvencia

Ako vraj vieme, že stredoeurópsky čas je ten náš – astronomický? Napríklad tak, že poludnie v ňom pripadá približne na 12. hodinu. Teda doobedie a poobedie sú približne rovnako dlhé.
Samozrejme, tieto proporcie sa vplyvom civilizácie zmenili. „Dopoludňajšia“ časť sa skrátila a „popoludňajšia“ predĺžila, pretože sa náš deň, kedy sme aktívni, celkovo posunul na neskôr, než za čias našich starých otcov. Tí možno vstávali o 4. ráno na pole a v lete im ranné slnko prišlo vhod. Dnes ho však nepotrebujeme. Náš pracovný čas, fungovanie služieb, otvorené obchody – nehovoriac o voľnočasových aktivitách – sa posúvajú do večerných hodín. Teda mať poobede či večer hodinku svetla navyše je určite fajn.
Avšak dedičstvo monarchie v podobe ranného vstávania tu tiež ostáva. Vo fabrikách sa začínajú zmeny o 6. Deti chodia na školy na 8., v prípade nultých hodín aj skôr. Priaznivcom celoročného letného času uniká fakt, že v zime budú deti vstávať a chodiť do školy za hlbokej tmy. Dnes, aj v najkratších zimných dňoch, začína sa po 7. ráno brieždiť. Pri celoročnom letnom čase to bude až počas prvej vyučovacej hodiny.

Áno, čas je do istej miery konvencia. Ak by sme prijali celoročný letný čas, mal by sa posunúť celý náš „začiatok dňa“ – a najmä začiatok školského vyučovania – na neskôr. Môžeme hádať, či by sa tak stalo.

Práve preto bolo striedanie času ideálnym riešením pre krajinu s polohou ako je Slovensko – kde sú zimné dni nemilosrdne krátke (8 hodín), kým letné sú príjemne dlhé (16 hodín). Pomer tmy a svetla sa samozrejme nijako nemení, ak sa Slovensko nepresťahuje do iných zemepisných šírok, takže sú smiešne výroky, že nás chce vláda uvrhnúť do tmy a podobne. To, o čom diskutujeme, je len otázka, v akom pomere toto svetlo a tmu využívať.
 

Strata schopnosti sa dohodnúť

Tí, čo podpisujú petíciu si neuvedomujú, že neprotestujú proti vláde, ale proti ľudom ako sú oni, akurát že s iným názorom na toto využívanie času. Proti tým, čo sú za návrat k celoročnému stredoeurópskemu času, alebo proti tým, ktorým striedanie časov neprekážalo. Takáto petícia nie je nič iné, než hlboký omyl.
Tým skôr, že sa opiera o hlasovanie, v ktorom sa síce 53 percent občanov Slovenska vyslovilo za celoročný letný čas, ale pri účasti cca 0,6 percenta populácie (32-tisíc ľudí).

Napokon hrozí, že v rámci EÚ si upravia jednotlivé štáty čas podľa vlastného rozhodnutia. Možno si budeme posúvať hodinky pri každej ceste do Rakúska, možno aj stokrát za rok (tí, čo tam pracujú). To už akože nevadí? Pretože to strašné a neznesiteľné posúvanie času na jar a na jeseň je presne to isté, ako keď raz do roka človek cestuje do Anglicka alebo na Ukrajinu – a späť. Ale tento prípad odrazu nevnímame až tak dramaticky.

To len potvrdzuje iracionalitu debaty, ktorá nesie všetky znaky deštrukcie spoločenského konsenzu. A straty našej schopnosti žiť v spoločnosti a dohodnúť sa na istých pravidlách. Smerujeme k ideálu, keď by mal mať každý človek vlastný čas a možno raz aj vlastné zákony. Potom si možno povieme, že sa to všetko začalo tak nevinne, debatou o letnom čase.