 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
10. decembra 2016
Kolumbijský prezident si prevzal Nobelovu cenu za mier
Na snímke ocenený Juan Manuel Santos.
Zdieľať
Na snímke ocenený Juan Manuel Santos. Foto: TASR/APSamotný laureát sa v nórskej metropole nechal počuť, že ocenenie dotované sumou osem miliónov švédskych korún (v prepočte viac ako 824.000 eur) vníma ako "dar z nebies". S ním spojené finančné prostriedky chce venovať obetiam viac ako polstoročie trvajúcej občianskej vojny vo svojej vlasti.
Podľa Santosa Nobelova cena za mier znamenala povzbudenie nielen pre neho osobne, ale aj pre jeho vyjednávačov a osobitne pre kolumbijský ľud. Prezident zároveň poznamenal, že mier s kolumbijskými povstalcami bol pred niekoľkými rokmi nerealizovateľným snom, a teraz je realitou.
Nórsky Nobelov výbor, ktorý 7. októbra zverejnil meno laureáta tohto prestížneho ocenenia, zdôvodnil tohtoročný výber konštatovaním, že sa najvyšší kolumbijský predstaviteľ zaslúžil o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v jeho krajine, ozbrojeného konfliktu, ktorý si vyžiadal najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnal z domovov takmer šesť miliónov ľudí.
Nobelov výbor zároveň vo vyhlásení uviedol, že ocenenie je potrebné chápať aj ako prejav pocty Kolumbijčanom, ktorí sa napriek veľkým útrapám nevzdali nádejí na spravodlivý mier, a takisto všetkým aktérom mierového procesu. Pocta je v neposlednom rade venovaná množstvu obetí občianskej vojny, podčiarkol Nobelov výbor.
"Prezident Santos inicioval rokovania, ktoré vyvrcholili uzavretím mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a povstalcami z FARC (Revolučných ozbrojených síl Kolumbie), a dôsledne sa snažil posúvať mierový proces vpred. Dobre vedel, že dohoda bola kontroverzná, pomáhal však pri zaistení toho, aby kolumbijskí voliči mohli vyjadriť svoj názor na mierovú dohodu v referende. Výsledok hlasovania ale nebol taký, aký prezident Santos chcel: tesná väčšina z viac ako 13 miliónov Kolumbijčanov, ktorí odovzdali svoje hlasovacie lístky, povedala dohode nie. Tento výsledok vytvoril veľkú neistotu, pokiaľ ide o budúcnosť Kolumbie. Existuje reálne nebezpečenstvo, že mierový proces bude zastavený a opäť prepukne občianska vojna. Preto je oveľa dôležitejšie, aby obe strany na čele s prezidentom Santosom a vodcom povstalcov z FARC Rodrigom Londoňom naďalej dodržiavali prímerie. Skutočnosť, že väčšina voličov nepodporila dohodu, však nevyhnutne neznamená, že mierový proces je mŕtvy," pripomenul Nobelov výbor.
Ako je známe, kolumbijský Kongres schválil na sklonku novembra bez ďalšieho referenda nový text dohody.
Nobelova cena za mier sa udeľuje "osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporiadanie a propagáciu mierových kongresov".
Na rozdiel od ostatných Nobelových toto ocenenie neudeľuje Švédska akadémia vied, ale nórskym parlamentom vymenovaný Nobelov výbor. Je súčasne jedinou Nobelovou cenou, ktorej laureáta neoznamujú v Štokholme, ale v Osle, kde cenu aj odovzdávajú.
Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili kvartetu pre národný dialóg v Tunisku za príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie po jazmínovej revolúcii v roku 2011.
Prvé Nobelove ceny boli udelené v roku 1901
Vo švédskom Štokholme sa každoročne udeľujú Nobelove ceny na základe závetu vedca, vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela.Nobelova cena za mier sa na rozdiel od ostatných cien udeľuje v nórskom hlavnom meste Oslo. Päťčlennú komisiu, ktorá vyberá kandidátov, vymenúva nórsky parlament. Koná sa tak presne podľa poslednej vôle, ktorú zanechal Alfred Nobel. Dôvod, prečo určil na udeľovanie Nobelovej ceny za mier nórsku komisiu, nie je známy.
Prvé Nobelove ceny boli udelené v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia, 10. decembra 1901.
Poslednú vôľu Alfreda Nobela sprístupnili 13. marca 2015 po prvý raz verejnosti. Dokument bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom Dedičstvo.
Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 a prežil plodný život vedca a vynálezcu. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí sveta. Jedným z jeho obchodných artiklov bol dynamit, ktorý si našiel uplatnenie aj vo vojnových konfliktoch.
Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu Nobel prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť nahonobený majetok pre blaho ľudstva.
K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho priviedla zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelových cien, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V nasledujúcom roku, 10. decembra 1896, Alfred Nobel zomrel v talianskom San Reme.
V testamente poveril švédsku akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry a fyziológie alebo medicíny a za mier.
Nobelova cena za mier sa považuje za najprestížnejšie politické vyznamenanie na svete. Udeľuje sa osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či usporiadanie a propagáciu mierových kongresov. Na rozdiel od ostatných Nobelových cien ju neudeľuje Švédska akadémia vied, ale nórskym parlamentom vymenovaný Nobelov výbor. Laureáta Nobelovej ceny za mier oznamujú v nórskom Osle.
TASR prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901.
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko)
1902 - Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko)
1903 - Sir William Randal Cremer (Veľká Británia)
1904 - Ústav medzinárodného práva - Institut de droit international (Gent - Belgicko)
1905 - Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 - Theodore Roosevelt, 26. prezident USA - 1901-1909 (republikán)
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 - Stály medzinárodný výbor mieru (Bern, Švajčiarsko)
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 - Elihu Root (USA)
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 - 1916 - cena nebola udelená
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 - cena nebola udelená
1919 - Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA - 1913-1921 (demokrat)
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 - cena nebola udelená
1924 - cena nebola udelená
1925 - sir Austen Chamberlain (Spojené kráľovstvo) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 - cena nebola udelená
1929 - Frank Billings Kellogg (USA)
1930 - arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 - cena nebola udelená
1933 - sir Norman Angell (Spojené kráľovstvo)
1934 - Arthur Henderson (Spojené kráľovstvo)
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 - lord Robert Cecil (Spojené kráľovstvo)
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 - 1943 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 - Cordell Hull (USA)
1946 - Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie
1947 - Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) - Friends Service Council (Spojené kráľovstvo) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) - American Friends Service Committee (Washington, DC - USA)
1948 - cena nebola udelená. (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 - lord John Boyd-Orr (Spojené kráľovstvo)
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).
1955 - cena nebola udelená
1956 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 - Georges Pire (Belgicko)
1959 - Philip Noel-Baker (Spojené kráľovstvo)
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.
1962 - Linus Carl Pauling (USA)
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 - cena nebola udelená
1967 - cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 - cena nebola udelená
1973 - minister zahraničných vecí USA Henry A. Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 - Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Spojené kráľovstvo), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.
1977 - organizácia Amnesty International (Spojené kráľovstvo)
1978 - Egyptský prezident Anwar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, Izraela, mieroví vyjednávači
1979 - matka Tereza (India), misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v Bostone (USA)
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 - Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 - Mierové sily OSN
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii Čínou v roku 1950 emigroval do Indie), tibetský duchovný vodca
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície
1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 - Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela
1995 - Josef Rotblat (Spojené kráľovstvo) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 - biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA)
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 - Jimmy Carter, 39. prezident USA v rokoch 1977-1981 (demokrat)
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 - ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 - Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat)
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 - libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová
2012 - Európska únia za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 - Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 - indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová za ich zápas proti útlaku detí a mladých ľudí a za práva všetkých detí na vzdelanie
2015 - kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za svoj príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie
2016 - Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos, zaslúžil sa o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii, ktorá si vyžiadala najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnala zo svojich domovov takmer šesť miliónov ľudí.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
