Kohlovo dievča siaha po moci

Nedávne parlamentné voľby v Nemecku sa skončili „remízou“ a nárok na post premiéra si robí nielen predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová, ktorá v nich zvíťazila o povestné „prsia“, ale aj doterajší kancelár Gerhard Schröder. Krajina sa ocitla v kríze, na akú sa nepamätá od druhej svetovej vojny. Na rozuzlenie si počkáme možno celé týždne, ale ak sa predsa len podarí zostaviť vládu nemeckej „železnej lady“ Merkelovej, bude to znamenať najmenej dva historické zlomy: Po prvý raz sa ocitne na čele exekutívy žena a ešte k tomu tzv. Ossi - odchovankyňa komunistického režimu NDR. Nemecké porekadlo o troch K (kuchyňa, kostol, kolíska), vymedzujúce úlohu ženy v spoločnosti, tak dostane riadny úder pod pás.
Na Merkelovej nálepke východnej Nemky nemení nič ani skutočnosť, že sa narodila v Hamburgu. Krátko po tom, ako 17. júla 1954 uzrelo dievčatko celým menom Angela Dorothea svetlo sveta, sa totiž jej rodičia, luteránsky pastor Horst Kasner a učiteľka Herlinda,  presťahovali do východnej zóny. Iniciátorom tohto rozhodnutia bol otec, ktorý chcel v podmienkach komunistického režimu obetavo hlásať kresťanstvo.

Pastorova dcéra
Horst Kasner bol zvláštna osobnosť. Na svojej fare vo Waldhofe neďaleko Berlína vyučoval budúcich kňazov a pomáhal hendikepovaným deťom, o ktoré sa štát nezaujímal. Ale ako uvádza Merkelovej životopisec Gerd Langguth, Kasner sa oddával týmto činnostiam s toľkým zápalom a vrúcnosťou, že pre Angelu už nezvýšilo. Zato kládol na ňu také nároky, ktoré nemohla splniť a výsledkom bolo vzájomné rozčarovanie. Keď v roku 1970 navštívil dcéru v jej prvom vlastnom byte v Berlíne, iba letmo si ho prezrel a zašomral: „To si sa nezmohla na nič lepšie?“ Tým sa návšteva skončila. Merkelovej otec ešte žije, ale úzkostlivo sa vyhýba novinárom, ktorí by z neho radi vytiahli kompromitujúce informácie o dcére, ale aj o dani v podobe ústupkov ateistickému režimu, ktorú podľa viacerých náznakov musela v záujme otcovej práce platiť celá rodina.
Ako to bývalo v krajinách sovietskej zóny obvyklé, aj Angela vstúpila po skončení pionierskej éry ako sedemnásťročná do organizácie Slobodná demokratická mládež (FDJ). Práca v nej však pre ňu zjavne nebola utrpením. V čase, keď si jej rovesníci nenápadne zahaľovali zväzácke košele pulóvrami, oduševnene prijímala rozličné funkcie. Na strednej škole vynikala vo všetkých predmetoch vrátane ruštiny, za čo dosta-
la aj odmenu v podobe zájazdu do Moskvy. Vďaka tomu je dnes zo západoeurópskych politických lídrov jediná, ktorá by v Kremli nepotrebovala tlmočníka.
Životopis tejto „Ossi“ však treba čítať aj medzi riadkami. Na vnucujúcu sa dôležitú otázku je takáto odpoveď: Nie, Merkelová nikdy nekolaborovala s tajnou službou NDR Stasi.
Niekoľko rodinných a školských fotografií zobrazuje plaché a svedomité dievča na jednotlivých stupienkoch východonemeckého socializmu. Ako členku FDJ pri varení na výlete loďou či neohrabanú tínedžerku, nervózne sa usmievajúcu do objektívu na volejbalovom turnaji.
V rokoch 1973-1978 študovala Angela fyziku na lipskej univerzite. Rok pred promóciou sa vydala za Urlicha Merkela, ale po piatich rokoch sa rozviedla. V roku 1986 získala na svojej alma mater doktorát. Od skončenia školy až do roku 1990 pracovala v akadémii vied. V roku 1989 sa stala členkou opozičného hnutia Demokratischer Aufbruch (Demokratické zobudenie), zakrátko sa stala hovorkyňou poslednej vlády NDR a od augusta 1990 je členkou CDU.

Túžba zvaná magistrála
Cestou na dnešný politický vrchol stihla byť v rokoch 1991-1994 spolkovou ministerkou pre záležitosti žien a mládeže vo vláde Helmutha Kohla, ktorý ju familiárne volal „moje dievčatko“, a ďalšie štyri roky riadila rezort životného prostredia. V roku 1998 sa druhýkrát vydala, tentoraz za profesora chémie na Humboldtovej univerzite v Berlíne Joachima Sauera. Racionálna Angela ostala Kohlovým dievčatkom len do škandálu okolo financovania strany, keď sa od neho dištancovala, aby v krátkom čase sama zaujala post predsedníčky CDU. V máji tohto roka ju blok CDU/CSU nominoval ako kandidátku na post spolkového kancelára do predčasných volieb, ktoré sa, ako je známe, skončili nič neriešiacim víťazstvom nad Schröderovým SPD o iba tri mandáty v Bundestagu.
Na svojej internetovej stránke kreslí Merkelová o sebe obrázok sympatickej dámy, ktorá si aj napriek pracovnému zaťaženiu nájde čas na vychádzky do prírody a návštevu koncertov vážnej hudby. Hovorí, že aspoň na sobotu večer sa snaží urobiť si voľno pre svojho muža a varí mu jeho obľúbené ľudové jedlá, predovšetkým zemiakovú polievku.
„Žiť iba v meste by som nedokázala,“ vyznáva sa Merkelová. „Pokiaľ mi to čas dovolí, idem von do prírody,“ čím myslí predovšetkým idylický jazernatý región Uckermarku, kde v mestečku Templin asi 80 km od Berlína vyrastala a chodila do školy. Na prechádzky a prácu v záhradke si občas nejakú tú hodinku nájde, horšie je to však s jej nenaplneným snom. Nádejná nemecká kancelárka už od mlada túži previezť sa po transsibírskej magistrále z Moskvy do Vladivostoku.
Ťažko však hádať, kedy sa tam dostane. Na rozdiel od svojho konkurenta Schrödera je voči Vladimirovi Putinovi mimoriadne podozrievavá, naopak, vo vzťahu k Georgeovi W. Bushovi až servilná. Na svoju komunistickú mladosť zrejme dávno zabudla, zo starých praktík si však zachovala umenie, ako sa vyrovnať so svojimi rivalmi. Ich počiatočné povýšenectvo vystriedal údiv nad tým, kde sa vzala Merkelovej  voličská základňa. Tým len potvrdzujú, že ešte stále nepochopili význam FDJ ako politickej liahne a potenciál, ktorý sa skrýva v nádejach žien a túžbe nemeckého východu po oneskorenej „odvete“.
Benjamín Škreko