|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. februára 2011
Koalícia chce ukončiť politické nominácie do podnikov
Politické nominácie do vedení štátnych podnikov alebo podnikov s majetkovou účasťou štátu by sa podľa koaličných lídrov mali stať minulosťou. Podľa ...
Zdieľať
Ilustračné fotoFoto: SITA/Ivan FleischerBRATISLAVA 7. februára (WEBNOVINY) - Politické nominácie do vedení štátnych podnikov alebo podnikov s majetkovou účasťou štátu by sa podľa koaličných lídrov mali stať minulosťou. Podľa premiérky Ivety Radičovej by mal totiž vládny kabinet už v stredu rokovať o návrhu pravidiel výberu, riadenia a odmeňovania manažmentu štátnych firiem. Súčasný systém politických nominácií totiž podľa nej zlyhal. Noví manažéri štátnych firiem by tak mali byť vyberaní v konaniach cez výberové komisie na základe presných pravidiel a požiadaviek na kvalifikáciu. Presné mantinely by mali dostať aj pravidlá ich odmeňovania.
„Koalícia ustupuje od modelu politických nominácií,“ povedala Radičová po pondelňajšom rokovaní Koaličnej rady. Ako dodala, pravidlá, o ktorých bude rokovať vládny kabinet, nikdy takto stanovené neboli. „Zdá sa, že niet inej cesty,“ dodala Radičová. Zároveň však pripustila, že ani takto nastavený systém nemusí stopercentne zaručiť transparentnosť a nestrannosť výberu kandidáta. „Vždy sa vie nájsť námietka. Jediný nástroj, ktorý viem ponúknuť, že zverejníme členov výberových komisií a kľúč, ako boli nominovaní do výberových komisií,“ povedala premiérka s tým, že dôkazom kvality výberu bude úspešné fungovanie daných spoločností.
Ako doplnil šéf strany Most-Híd Béla Bugár, tento systém neznamená, že do vedúcich funkcií v štátnych firmách sa dostanú len ľudia, ktorí s politickými stranami nemajú nič spoločné. Cieľom nových pravidiel však podľa neho má byť to, aby to boli v prvom rade odborníci, ktorí budú niesť zodpovednosť za svoje pôsobenie v štátnych firmách.
Nevôľu vyvolali medializované informácie, podľa ktorých stranícki nominanti na poste šéfa košickej teplárne majú po niekoľkých týždňoch či mesiacoch pôsobenia nárok na odstupné vo výške 90-tisíc eur. Prvým bol nominant SDKÚ-DS Ján Podhorský, nasledoval Ivan Zich, ktorého do teplární dosadila SaS. Okrem Zicha má na odmenu nárok aj bývalý riaditeľ finančného úseku Martin Borovský (nominant SaS). Kým Zich s Borovským odmenu podľa šéfa SaS Richarda Sulíka zatiaľ nedostali, Podhorskému ju už tepláreň vyplatila.
Privatizácia teplární zostáva po rokovaní koalície otázna
Privatizácia teplárenských spoločností zostáva aj po pondelňajšom rokovaní Koaličnej rady otázna. Vláda bude podľa premiérky Ivety Radičovej k riešení situácie v jednotlivých teplárňach pristupovať individuálne, proces privatizácie v niektorých z nich však nevylúčila. Naznačila pritom, že v prípade vhodného strategického investora by bola privatizácia pre niektoré teplárne výhodou. Ich hospodárenie pod taktovkou štátu je totiž podľa nej problematické, popredávali majetky a zaostávajú v konkurencieschopnosti.
Fond národného majetku by pritom mal predložiť aj alternatívne riešenia vrátane možných projektov privatizácie aj s účasťou samospráv a vyšších územných celkov. Prihliadať sa má aj na názor Bruselu. „Doložím postup odporúčaný komisiou a úniou,“ povedala po rokovaní Koaličnej rady Radičová. Výsledkom prerokovania informácie Fondu národného majetku o možnostiach privatizácie štátnych teplární by tak mali byť nové termíny pre fond, v ktorých by mal informáciu dopracovať.
Ekonomickej analýze Fondu národného majetku a ministerstva financií, podľa ktorej bude pre štát ekonomicky výhodnejšie odpredať 100-percentné podiely teplárenských spoločností ako ich držať kvôli vyplácaniu dividend zo zisku, sa mal vládny kabinet venovať už v predchádzajúcich týždňoch. Napokon sa však táto téma dostala na stôl koaličnej rady. Trhová cena šiestich teplárenských spoločností sa pritom podľa analýzy odhaduje na 160 až 200 mil. eur.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
SITA
„Koalícia ustupuje od modelu politických nominácií,“ povedala Radičová po pondelňajšom rokovaní Koaličnej rady. Ako dodala, pravidlá, o ktorých bude rokovať vládny kabinet, nikdy takto stanovené neboli. „Zdá sa, že niet inej cesty,“ dodala Radičová. Zároveň však pripustila, že ani takto nastavený systém nemusí stopercentne zaručiť transparentnosť a nestrannosť výberu kandidáta. „Vždy sa vie nájsť námietka. Jediný nástroj, ktorý viem ponúknuť, že zverejníme členov výberových komisií a kľúč, ako boli nominovaní do výberových komisií,“ povedala premiérka s tým, že dôkazom kvality výberu bude úspešné fungovanie daných spoločností.
Ako doplnil šéf strany Most-Híd Béla Bugár, tento systém neznamená, že do vedúcich funkcií v štátnych firmách sa dostanú len ľudia, ktorí s politickými stranami nemajú nič spoločné. Cieľom nových pravidiel však podľa neho má byť to, aby to boli v prvom rade odborníci, ktorí budú niesť zodpovednosť za svoje pôsobenie v štátnych firmách.
Nevôľu vyvolali medializované informácie, podľa ktorých stranícki nominanti na poste šéfa košickej teplárne majú po niekoľkých týždňoch či mesiacoch pôsobenia nárok na odstupné vo výške 90-tisíc eur. Prvým bol nominant SDKÚ-DS Ján Podhorský, nasledoval Ivan Zich, ktorého do teplární dosadila SaS. Okrem Zicha má na odmenu nárok aj bývalý riaditeľ finančného úseku Martin Borovský (nominant SaS). Kým Zich s Borovským odmenu podľa šéfa SaS Richarda Sulíka zatiaľ nedostali, Podhorskému ju už tepláreň vyplatila.
Privatizácia teplární zostáva po rokovaní koalície otázna
Privatizácia teplárenských spoločností zostáva aj po pondelňajšom rokovaní Koaličnej rady otázna. Vláda bude podľa premiérky Ivety Radičovej k riešení situácie v jednotlivých teplárňach pristupovať individuálne, proces privatizácie v niektorých z nich však nevylúčila. Naznačila pritom, že v prípade vhodného strategického investora by bola privatizácia pre niektoré teplárne výhodou. Ich hospodárenie pod taktovkou štátu je totiž podľa nej problematické, popredávali majetky a zaostávajú v konkurencieschopnosti.
Fond národného majetku by pritom mal predložiť aj alternatívne riešenia vrátane možných projektov privatizácie aj s účasťou samospráv a vyšších územných celkov. Prihliadať sa má aj na názor Bruselu. „Doložím postup odporúčaný komisiou a úniou,“ povedala po rokovaní Koaličnej rady Radičová. Výsledkom prerokovania informácie Fondu národného majetku o možnostiach privatizácie štátnych teplární by tak mali byť nové termíny pre fond, v ktorých by mal informáciu dopracovať.
Ekonomickej analýze Fondu národného majetku a ministerstva financií, podľa ktorej bude pre štát ekonomicky výhodnejšie odpredať 100-percentné podiely teplárenských spoločností ako ich držať kvôli vyplácaniu dividend zo zisku, sa mal vládny kabinet venovať už v predchádzajúcich týždňoch. Napokon sa však táto téma dostala na stôl koaličnej rady. Trhová cena šiestich teplárenských spoločností sa pritom podľa analýzy odhaduje na 160 až 200 mil. eur.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
SITA